Autori sú odorníci na školstvo v koalícii PS/Spolu
Nedávno zverejnené výsledky tohtoročných meraní PISA opäť rozprúdili debatu o stave slovenského školstva a o tom, kto za čo môže. V matematike sme si o niečo polepšili, v prírodných vedách, a najmä v čitateľskej gramotnosti prepadáme.
Väčšinou sa bavíme o takzvaných tvrdých indikátoroch. Tentoraz by sme však chceli upriamiť pozornosť na niekoľko rokov staré výsledky testovaní PISA zameraných na ťažšie uchopiteľné a pritom rovnako dôležité „mäkké“ indikátory, ktoré zásadne ovplyvňujú kvalitu výchovy a vzdelávania na školách.
Podľa prieskumu OECD PISA 2012 patria deti na slovenských školách medzi najmenej šťastných školákov na svete. Bronzovú priečku sme obsadili v tesnom závese za Južnou Kóreou a Českou republikou.
Žiaci mali v dotazníku povedať, či súhlasia s tvrdením „V škole sa cítim šťastný“, a viac ako 35 percent z nich odpovedalo „nesúhlasím“, prípadne „veľmi nesúhlasím“.
Aj novšie dáta potvrdzujú tieto zistenia. Podľa Medzinárodnej štúdie o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní sa väčšine našich násťročných školákov v škole nepáči.
Na to, ako sa žiaci v škole cítia, vplývajú aj ich vzťahy so spolužiakmi. Najnovšie testovania PISA 2018 skúmali výskyt šikanovania na školách. Ukazujú, že na Slovensku až 28,3 percenta žiakov označilo, že boli vystavení šikanovaniu aspoň párkrát za mesiac.
Ubité deti sa učia horšie
Toto číslo je výrazne nad priemerom OECD – čo predstavuje 22,7 percenta. Šikanovanie spomenie viac chlapcov než dievčat a ide častejšie o deti zo znevýhodneného prostredia. Školy, kde podľa riaditeľa zastrašovanie nepredstavuje problém, preukazujú lepšie výsledky.
Školské prostredie musí okrem získavania poznatkov umožňovať aj tvorbu sociálnych kontaktov. Nemalo by deti ubíjať, ale naopak, podporovať v nich vitálne a tvorivé sily. Optimálny výkon totiž dokážeme podať len v bezpečnom prostredí.
