Autor je teológ a spisovateľ
Je to jednoduchá záležitosť, zdá sa, automatický postoj. Veď prečo by malo byť zložité alebo eticky únavné byť proti všetkým tým veciam, ktoré sa udiali pred sedemdesiatimi piatimi rokmi v Osvienčime?
Malo by to byť príjemné a napĺňajúce byť antifašistom. Veď takýto postoj na strane dobra spoločnosť oceňuje a víta. Na ňom stavajú naše inštitúcie a tradície, je súčasťou podstaty sveta, v ktorom žijeme.
Ale iba do istej chvíle. Potom však počúvame Vasila Biľaka slovenského súdnictva rapovať svidníckym flowom o liberálnych fašistoch. Podobne sa vyjadruje aj muž s pohľadom upreným na budúcnosť vlastného zabudnutia.
Nejaký diskutérik s odvahou napíše, že fašisti sú predsa prenasledovaná názorová skupina a teda asi ich treba chrániť, lebo aj oni majú právo na názor a stále im niekto ubližuje.
Táto zberba sa vždy vydávala za obete. Vo svojich osudoch ožratých bitkárov hľadali paralely s prenasledovanými kresťanmi prvej cirkvi. Sú to zbabelé výhovorky zbabelých slovenských neonacistov.
Ich predstavitelia sa dnes nevedia rozpamätať na antisemtiské pamflety či psychotické záchvaty - nie v sanatóriu, na námestiach, keď hulákali a mlátili ľudí s pocitom, že práve dobili Moskvu a Londýn.
Pohŕdať nestačí
Nie je ťažké vysmievať sa z týchto neborákov, zasiahnuť ich päťkárske svety paranoje, lebo vysmievať sa hlúposti je jednou z cností slobodných ľudí. No medzi nimi nie sú všetci patentovaní hlupáčikovia, ktorých by za normálnych okolností spacifikovali už ich učitelia slovenského jazyka.
Sú medzi nimi aj nebezpeční recidivisti, násilníci, ľudia s deštruktívnym pohľadom na spoločnosť. Otvorení rasisti či neonacisti túžiaci zabíjať, vraždiť, popravovať, mučiť. Ubližovať všetkým, ktorí vedia skloňovať a nevyzerajú ako opuchnutý kebab po troch dňoch na slnku.
“Pripomínajme tým, čo sú v pokušení, okultnú mágiu nacizmu. Pripomínajme im, z akých rodín pochádzame, čím si prešli naši predkovia.
„
Byť antifašistom voči takýmto prípadom je zložitejšie, a v krajine, kde prokuratúra nedokázala ochrániť Jána Kuciaka, obzvlášť náročné.
K skupinovému testosterónu treba pripočítať aj zákernú podobu rasizmu infantilného videa s čiernymi tanečníkmi Smeru.
Pretože každý vie, že Prince, Bob Marley alebo Stevie Wonder dali svetu viac ako všetci poslanci Smeru aj s rodinami, bielymi koníkmi a bratrancami z tendrov dokopy.
Nemôžeme sa donekonečna spoliehať, že čo vidíme pred voľbami, nie je skutočné. Že ide iba o marketing, vieme, ako to chodí, je to pre hlasy a lajky.
Politická komunikácia má stavať na presvedčení, a nie na debilizácii či na spoločnosti v stokarátovej podobe.
