Autor je maliar a básnik
Väčšia časť mojich priateľov trpí takou či onakou formou úzkosti. V istom zmysle to začína byť normálne, pretože úzkosť je emblematickým znakom doby, v ktorej žijeme.
Aj ja mám svoje peripetie odžité, no zo všetkých tých emocionálnych kotrmelcov a samovražedných nutkaní zostal napokon iba akýsi tichý smútok. Pokojný a znesiteľný. Nikdy som nebral žiadnu chémiu, nazdávam sa, že mi pomohla meditácia, ale nemám na to jasný dôkaz.
Podľa posledných epidemologických štúdií až 84 percent ľudí s úzkosťami nevyhľadá pomoc lekára. Obracajú sa skôr na alkohol, nakupovanie alebo si sami naordinujú lexaurin či diazepam.
Ani dlhá terapia u odborníka a zázraky dnešnej farmakológie však nemusia byť definitívnym riešením. Vyzerá to jednoducho. Tomu, kto má problémy s koncentráciou, dáme ritalin, mrzutej, frustrovanej manželke cipralex a ak sa niekto nevie vyrovnať s minulosťou, dostane velaxin.