Autorka je herečka a kabaretiérka
Pred rokmi som počula o mestečku zvanom Tulum v Mexiku na pobreží Karibiku. Úžasné rybárske mestečko, prekrásna pláž, všade džungla, zaujímavá komunita ľudí, taký malý hipisácky raj. Desať rokov som to nosila v hlave, kým som presvedčila môjho Mariho a 1. januára 2020 sme vyrazili.
Tabuľa s nápisom Tulum nám oznámila, že sme v cieli. Tá štvorprúdová autostráda, ktorá sem vedie až z Cancúnu, pripomínala všetko, len nie rybárske mestečko. Zabočili sme do menšej uličky, kde sa nachádzal náš domček – casita verde.
Prenajíma ho Martina z Česka, približne v mojom veku. Zobrala si Mexičana a žije tu s ním a s dcérkou v džungli. Vysoká, štíhla, s rozpustenými dlhými kučeravými vlasmi, oblečená v ľahkom prímorskom hippie odeve bola krásna, príjemná, ochotná nám so všetkým poradiť, ale zároveň nás otvorene zbavovala akýchkoľvek ilúzií.
Opisovala veci tak, ako sú. Trochu som cítila v jej hlase nespokojnosť, nevedela som, z čoho pramení, ale povedala som si, že to zistím. Nenápadne som nadhodila, že by nebolo zlé si spolu raz vyraziť.
Turistické radosti
Týždeň sme s Marim skúmali okolie. Vyšli sme na mayskú pyramídu v nálezisku Coba, ktorá nám ponúkla výhľad na nekonečnú džungľu všade okolo nás, boli sme si zaplávať v cenotes, teda podzemných aj vyvierajúcich prírodných bazénoch s krištáľovo čistou vodou, do ktorých ste mohli vstúpiť jedine vysprchovaní, bez krémov a repelentov.
Mestečko Valladolid s tradičnými farebnými domčekmi, veľkým námestím, kostolom, parkom a autentickým mestským životom. Niekoľkokrát sme zmokli do nitky počas tropického lejaku. Dokonca sme sa nechali nahovoriť miestnym na výlet loďkou k neďalekým koralom, aby sme si zaplávali s korytnačkami a rajami.
Okolo nás bolo ďalších päť takýchto lodiek a turistov viac ako zvierat, šantili v povinných oranžových záchranných vestách. Koraly za tie roky naozaj vyšediveli a pomreli, presne ako hovorila Martina.
Videli sme aj krokodíla, opice a desiatky leguánov v ich prirodzenom prostredí, to stálo za to. Majú tam tie najväčšie a najchutnejšie avokáda. Všetci separujú, nikto vám nedá do margarity plastovú slamku či igelitku vo večierke. Vracajú sa fľaše, sklené aj plastové, a domáci sa hmýria ako mravce, vkuse niečo opravujú, upratujú, pracujú.
Záchody sú čisté, za to môže vraj kresťanstvo. Kresťania majú v každej krajine najčistejšie záchody. Som čítala. Asi je to niekde medzi riadkami v Biblii.
Pláže sú prekrásne, občas nejakú nečistotu ten nádherný divoký tyrkysový oceán vyplaví, ale hneď to odpracú. To všetko bolo milé prekvapenie. Ten poriadok je však občas na úkor slobody. Pravidlo za pravidlom. Rozkaz za rozkazom. To má na svedomí Amerika, ktorá Mexiko zneužíva, ponižuje, przní, a Mexičania sú v štádiu, keď im to už je jedno. Hlavné je, aby dostali svoje prachy.
Vytvorili v treťom svete falošný kapitalizmus. Za každý úkon automaticky s nevrlým kamennou tvárou čakajú sprepitné. A keď sa dá, tak vás oklamú. Tak ich to naučili v celom Karibiku.
Všetko bolo inak
Ale, našťastie, objavili sme aj jednu bohom zabudnutú rybársku dedinku, ktorá nás vrátila späť do minulosti. Kde ešte platia ľudské pravidlá. Bola vzdialená dve hodiny autom od Tulumu a viedla k nej cestička popri moru. Lenže polku tej cesty ho zakrývali exkluzívne hotely a vily, takže pláž a more nám zostali utajené.
Takto to vôbec nebolo. Všetko bolo inak. Povedala Martina po dvoch pohároch bieleho vínového striku u nej na terase v džungli.
