Autor je vedúci Katedry finančného práva na Univerzite Komenského v Bratislave
S menším oneskorením sa aj v politickej debate na Slovensku mihla myšlienka zdaňovania robotov. Bez ohľadu na to, kto ju v rámci predvolebného boja priniesol, ide o zaujímavú tému hodnú minimálne niekoľkých postrehov.
Tým prvým je, že ide o jedno z navrhovaných riešení na globálny jav, ktorý naozaj existuje. Tým je štvrtá priemyselná revolúcia, ktorá zjednodušene predstavuje ďalší vývojový stupeň masívnej automatizácie, ktorú sme zažili už v minulom storočí.
Čo sme urobili preto, aby nás nenahradili roboty
Digitálne riešenia prinášajú veľký potenciál a pochopiteľne pre niektorých aj veľké riziká. Potenciál je tradične v tom, že efektívnejšie spôsoby výroby a distribúcie prinesú zlacnenie tovarov a služieb, ktoré predtým boli vyhradené len pre tie bohatšie vrstvy.
Tým rizikom je, že zlomovo bude vymazané obrovské množstvo pracovných miest a nové (zaujímavejšie) budú vznikať len postupne.
Štát, kde takýto zlom nastane, bude zasiahnutý minimálne dvakrát. Jednak mu naraz pribudne masa nezamestnaných a narastú verejné výdavky na ich podporu. Súčasne sa zmenšia rozpočtové príjmy pochádzajúce zo zdanenia práce.
Nezdá sa vo vyššie uvedenom kontexte prekvapivé, že s nápadom dane z robotov prišiel právnik. To riešenie pôsobí na prvý pohľad pomerne elegantne. Nová daň by mala cieliť priamo na robotov a tým ich nasadenie vlastne predražiť oproti ľudskej pracovnej sile.
