Keď v tridsiatych rokoch interbrigadisti vymýšľali, ako presvedčiť Čechov, prečo by mali ísť do Španielska bojovať proti Francovi, prišli s heslom, že pri Madride sa bojuje o Prahu. Ako nás učia dejiny dvadsiateho storočia, neboli celkom mimo, pretože po Madride sa hnedý mor vskutku rozlial po celej Európe.
Ak si dovolíme veľkú dávku zveličenia, môžeme dnes povedať, že v Banskej Bystrici a Zvolene sa (opäť) bojuje o povahu Slovenska. Mysleli sme si, že všetko podstatné bolo politicky vybojované, keď Ján Lunter vyhnal zo župného úradu Mariana Kotlebu, lenže dnes pozorujeme, že sa ešte treba pokonať so smeráckym bohorovným vnímaním štátu ako zdroja korporátnych príjmov.
“Keby Lunter do ničoho nevŕtal a poslušne tuneloval verejné zdroje ako doteraz, mohli byť všetci spokojní. Uznajte.
„
Niežeby sme o tejto povahovej črte Smeru vedeli málo, zarážajúci je len nevkusný spôsob, akým si nárokuje čerpanie zdrojov. U lokálneho dojiča systému v podobe majiteľov zvolenskej SAD nás to nemusí prekvapiť, ale keď sa na stranu súkromného záujmu bezostyšne pridá predseda vlády (!), je to znak úplného rozkladu.
