SME
Štvrtok, 20. január, 2022 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Rusko musí uznať nezávislosť Ukrajiny

Mal by Západ uznať hegemóniu Ruska nad svojimi susedmi?

Ruský prezident Vladimir Putin. (Zdroj: TASR/AP)

Autor je historik, pôsobí na Albertskej univerzite v Kanade.

V septembri minulého roka napísal americký diplomat John Evans výrečný článok o národných záujmoch. Pod titulom Ako porozumieť Vladimirovi Putinovi tvrdil, že Putin je obyčajný ruský politik, ktorý nepresadzuje nič iné ako to, čo boli dlhoročné ruské záujmy. Z tejto perspektívy bolo rozšírenie NATO na východ po zrútení ZSSR katastrofálnou politikou a ponuka prístupových rokovaní Ukrajine a Gruzínsku v roku 2008 ešte horšou.

Autor verí, a tu som s ním zajedno, že je chybou vnímať Putina ako prameň všetkých problémov, ktoré Spojené štáty zakúšajú s Ruskom. V skorších poznámkach k Putinovi, ktoré John Evans písal ešte z Petrohradu ako diplomat, je presný. O tých neskorších sa to už nedá povedať.

Ukrajine napísal, že „sa musíme zmieriť s tým, že Krym sa viac nevráti pod ukrajinskú správu a že vstup Ukrajiny do NATO je prekročením ruskej červenej čiary“. O ruskej okupácii Krymu tvrdí toto: „Rusko má na ruke silné karty, pretože drží územie. Moskva jednoducho odmietne diskusiu o prinavrátení Krymu Ukrajine, no Rusko potrebuje spoluprácu vo veciach ako doprava či zabezpečenie prísunu vody a Ukrajina zase s navigáciou, takže rozhovory nebudú prerušené.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na margo Donbasu sa pýta: „Je federalizácia nepredstaviteľná v takej rôznorodej krajine ako Ukrajina? Ide to v Kanade, ktorá je historicky hlboko rozdelená, a išlo to aj v Spojených štátoch či Rusku. Malo by sa o tom aspoň uvažovať.“

Oceňuje preto snahu francúzskeho a nemeckého vedenia o obnovenie Minských dohôd a tiež úsilie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o dosiahnutie dohody s Ruskom.

Budapešť, 1994

Už som tieto argumenty počul, napríklad na konferencii vo Washingtone v roku 2016, kde v rámci panela Americkej spoločnosti pre slovanské, eurázijské a východoeurópske štúdie jeden z rečníkov tvrdil, že Ukrajina nemá právo na vlastnú zahraničnú politiku, ktorá nezohľadňuje Rusko, pretože to tak či onak skončí konfliktom.

A iní akademici, ako napríklad John Mearcheimer a Stephen B. Cohen vyhlásili, že podpora Ukrajiny v spore s Ruskom nie je v záujme Spojených štátov.

Z tohto pohľadu prezident Barack Obama urobil správne, keď medzi rokmi 2014 - 2016 odmietal poslať na Ukrajinu zbrane hromadného ničenia a prezident Trump zase nesprávne, keď to urobil – ironické je, že Trump sa zvykne zobrazovať ako Putinov spojenec, no v tomto prípade hovoria činy jasnejšie než slová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Johna Evansa a ostatným by som položil dve otázky: má Ukrajina právo na existenciu v rozmedzí, ktoré určujú hranice uznané medzinárodnou komunitou v roku 1991? Mali by sa Spojené štáty, Rusko a Spojené kráľovstvo cítiť viazané dohodou, ktorú v roku 1994 podpísali v Budapešti, aby uznali garanciu týchto hraníc na výmenu za to, že Ukrajina sa vzdala svojho sovietskeho jadrového potenciálu v prospech Ruska?

V tejto chvíli sa krehký, sotva trojročný štát odhodlal, že sa odzbrojí v susedstve predátorov, ale len pod podmienkou, že silnejšie štáty preberú garanciu jeho bezpečnosti.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Rusko dostalo najtvrdšie odkazy od čias studenej vojny.


46m

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


2 h
Ruský prezident Vladimir Putin.

Stupňujúce sa očakávania najinfekčnejšej mutácie sa nie a nie naplniť.


2 h
Peter Tkačenko

Slovenská diplomacia sa trochu zapotí, ale inak Sulík príliš neuškodil.


4 h
Skryť Zatvoriť reklamu