Niekto by sa spýtal, čo je nás do komunikácie Andreja Danka s Alenou Zsuzsovou, zvlášť ak sa za bývalým politickým žralokom čoskoro zavrie hladina.
Odpoveď znie, že aj keď Dankovo klamstvo nikoho neprekvapí, stále naň treba upozorňovať. A hneď potom už pre obveselenie môžeme konštruovať alternatívnu minulosť.
“Danko nejako musel uhasiť spaľujúci hlad plameňov vášne.
„
Ako sme sa totiž dozvedeli z útržkov komunikácie, Zsuzsová v predsedovi SNS indukovala túžbu bozkávať ju (dokonca „všade“), pre plachosť volavky však táto túžba nikdy nebola naplnená tradičným telesným spôsobom.
Nevieme, čo sa odohrávalo v Dankovej hlave, no je očividné, že nejako musel uhasiť spaľujúci hlad plameňov vášne.
Ako dnes vieme, obeťou jeho nenásytných úst sa stali bezbranné výložky a vence a práve od tohto momentu sa datuje jeho pád. V tomto zmysle sa Zsuzsová nechtiac stala neviditeľnou hýbateľkou slovenských politických dejín.
Škoda, že neviditeľnou aj nezostala.
