Článok pokračuje pod video reklamou
Andrej Danko má právo na svoje súkromie. A krajina má právo na politikov, ktorým môže veriť. V tejto napätej oblasti operujú médiá. Niekedy je to jednoduchá otázka, ktorá sa dá vyriešiť stručným áno alebo nie.
Niekedy je odpoveď ťažšia a vyžaduje si pocit zodpovednosti voči verejnosti, ktorá sa pýta, lebo "vás do toho nič", nevystihuje demokratický vzťah volič a politik.
Andrej Danko má svoju históriu zavádzania verejnosti. Keď klamal o svojom plagiáte, ktorý mu zadovážil titul za jeho meno, vtiahol do svojej hry a skorumpoval aj časť akadémie. Nebola to nevinná lož.
Keď klamal o vzťahoch s Alenou Zsuzsovou, stiahol do svojej hry celú krajinu, ktorá sledovala, ako si Marián Kočner cez svoju volavku budoval sieť, ktorá ho mala udržať nad hladinou. A to aj v prípade, ak poruší zákony alebo siahne na svedomie štátu.
Súvisiaci článok Danko Zsuzsovú zapieral, jej telefón ale potvrdzuje dlhý vzťah Čítajte Andrej Danko dostal dvakrát možnosť svoje kontakty so Zsuzsovou vysvetliť, ale namiesto vety "žiaľ, bol som oklamaný", opäť zvolil zapieranie.
Je však verejným záujmom vedieť, že osoba, ktorá zastáva druhú najvyššiu ústavnú funkciu, je tak ľahko vydierateľná a že ju Kočner pozval k stolu. Aj keď nepoznal hostiteľa, Danko si za ten stôl zasadol.
Slová Roberta Fica, ktorý označil informovanie o Dankových telefonátoch so Zsuzsovou za protiústavné, sú len pokusom prekryť skutočný problém. Aký vplyv môžu mať rôzne asistentky a prekladateľky na ľudí, ktorí rozhodujú o tomto štáte.
Hovory so Zsuzsovou nemajú baviť krajinu, sú smutným dôkazom toho, ako veľmi chýba sebareflexia vo veľkej časti politického spektra. A my nepočujeme ani tú krátku odpoveď: áno, žiaľ, naletel som osobe, ktorá pásla ovce pre mafiána.
