Istý Július Binder vraj v októbri hodil do Dunaja kameň a rozkázal: sypte!, čím nielen spustil dostavbu Gabčíkova.
Tento akt symbolizuje celú jednu éru: Nielenže otvoril záverečnú fázu emancipácie Slovenska, ale aj prezradil, že opojené národnými mýtmi sa na medzinárodnej scéne bude pohybovať ako hroch na steroidoch.

Príbeh Národného futbalového štadióna je síce menej poetický, ale rovnako výstižný. V máji 2015 Ivan Kmotrík starší povedal, že má celého Národného štadióna plné zuby a nič stavať nebude. Vtedajší premiér Robert Fico sa neudržal a do dvadsiatich štyroch hodín sa ako agilný žiačik prihlásil, že on teda Kmotríkovi ten štadión zaplatí: „Vláda ide do toho!“ vyhlásil odvážne.
A ako hovoria športoví komentátori, zvyšok je história, takže ju môžeme chronologicky ilustrovať výňatkami a číslami z TASR.
Sprvu Kmotrík hovoril, že od štátu nechce nič, podľa Fica náklady nemali presiahnuť 45 miliónov, následne sa maximum posunulo na 75 miliónov a podľa toho, čo vláda v stredu schválila, konečná suma bez drobných zaparkovala na okrúhlej stovke.