Autor je laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, profesor na Kolumbijskej univerzite a hlavný ekonóm Rooseveltovho inštitútu.
Pri pohľade na lídrov, ktorí sa nedávno opäť zišli na výročnom ekonomickom fóre v Davose, by si ľudia mali klásť prostú otázku: Prekonali už svoje opantanie americkým prezidentom Donaldom Trumpom?
Už pred dvoma rokmi hŕstku predstaviteľov trápila klimatická zmena, prípadne Trumpova mizogýnia a fanatizmus.
Väčšina však jasala nad tým, ako prezident miliardárom a veľkým firmám znížil dane a tešili sa z jeho ambícií deregulovať ekonomiku.
Vďaka tomu by firmy mohli ešte viac znečisťovať životné prostredie, viac Američanov by sa stalo závislými od opiátov, mohli by deťom ponúkať jedlá spôsobujúce cukrovku a vrhnúť sa na finančné podfuky, ktoré spôsobili krízu v roku 2008.
Aj dnes mnohí predstavitelia biznisu rozprávajú o rastúcom HDP a rekordných cenách akcií. Lenže HDP ani akciové indexy nie sú dobrým meradlom ekonomickej výkonnosti. Ani jedno nám nehovorí, ako sa vyvíja životná úroveň bežných občanov ani nič o udržateľnosti.
A práve stav americkej ekonomiky môže poslúžiť ako dôkazový materiál pri žalobe proti spoliehaniu sa na tieto indikátory.
Pozrime sa na zdravie
Ak chceme dobre pochopiť, aké zdravé je národné hospodárstvo, začnime pohľadom na zdravotný stav občanov.
Ak sú šťastní a darí sa im, budú zdraví a budú žiť dlhšie. Z tohto hľadiska sú však Spojené štáty na spodných priečkach rebríčka medzi rozvinutými krajinami. Počas prvých dvoch rokov Trumpovho prezidentovania klesol už aj tak relatívne nízky priemerný vek dožitia a úmrtnosť v strednom veku dosiahla v roku 2017 najvyššiu hodnotu od druhej svetovej vojny.
