Autor je doktorand na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave
Rozdiel medzi právnou teóriou a praxou možno prirovnať k hraniu šachu. V šachovej teórií skúmate zvolenú pozíciu stále znova, analyzujete do úvahy prichádzajúce ťahy a ak je to potrebné, vrátite sa o krok späť. Rozohranú partiu za žiadnych okolností neprehráte. V šachovej praxi sa ale odrazu ocitáte pred konkrétnym súperom, čas neúprosne plynie a prihliadajúce okolie čaká na váš ďalší krok.
Čaputová by vymenovala aj vládu, v ktorej by boli kotlebovci Čítajte Na tempe naberajúce diskusie posledných dní, týkajúce sa možností prezidentky (ne)poveriť zostavením vlády víťaza parlamentných volieb (ktokoľvek ním bude), majú podobný „šachový“ charakter. Odborníci ponúkajú rôzne možnosti otvorení a koncoviek, s ktorých si prezidentka bude nakoniec musieť jednu vybrať.
Pokúsme sa o ich krátku rekapituláciu.
Aká ústavná zvyklosť?
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že kľúč k prebiehajúcej diskusií tvorí obsah pojmu ústavná zvyklosť, nie je to celkom tak. Áno, ústavná zvyklosť ako nepísaný prameň práva vie byť aj v kontinentálnej právnej kultúre záväzná, alr iba pod podmienkou, že panuje všeobecná zhoda na jej vzniku a existencii.
Odborná obec tento spor rieši od nepamäti, preto nemá zmysel pokúšať sa ho rozlúsknuť do konca februára.
Náš domáci spor spočíva nielen v tom, či skutočne zvyklosť existuje, ale aj to, čo je jej obsahom. Má byť poverovaný víťaz volieb? A kto je vlastne víťazom volieb? Strana, volebný líder alebo osoba na prvom mieste kandidátky?
