Autor pôsobí na Katedre všeobecnej a aplikovanej etiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
Demokratická spoločnosť je existenčne závislá od dôsledného dodržiavania ľudských práv. Bez toho demokracia nemôže prežiť. Andrej Danko má preto bez ohľadu na jeho politické názory, verbálne kompetencie, či verejné prejavy právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života.
Táto ochrana síce nie je absolútna, ale intímny charakter zverejnených záznamov si vyžaduje veľmi pozornú reflexiu.
Podvody so záverečnými prácami sa vymkli kontrole Čítajte Nepreukázaný verejný záujem
Andrej Danko, ako predseda Slovenskej národnej strany a parlamentu, musí strpieť istú mieru verejnej kontroly a nevyhnutné zásahy do súkromia. Lenže ani toto postavenie ho celkom nezbavuje práva na súkromný život.
Aby sme mohli považovať zásah do jeho práv za oprávnený, musí byť toto konanie jednoznačne vo verejnom záujme. Medializované argumenty v prospech takého hrubého zásahu do súkromia však veľmi presvedčivo nepôsobia.
Prvý argument sa týka spoločenskej nebezpečnosti osôb, ktoré tieto záznamy zhotovili pravdepodobne s cieľom ovplyvňovania Andreja Danka. O tom, že tieto osoby boli nebezpečné, už dnes pochybuje málokto. Lenže zverejnenie nahrávky intímnej povahy s odôvodnením, že osoby, ktoré ju zhotovili, boli nebezpečné, pôsobí aspoň v tejto surovej forme naozaj bizarne.
Ani druhý, úzko súvisiaci argument o tom, že Danko predstavoval bezpečnostné riziko, nie je sám osebe celkom presvedčivý. Ak nechceme budovať právny štát podľa vzoru Guantánama, tak by sme mali pri takom vážnom zásahu do práv človeka vyžadovať aspoň závadové konanie, ktoré sa takýmto zásahom preukazuje, ak už sa teda nedá preukázať inak.
