Autor je filozof
Kým diplomati z EÚ nájdu miernejšie slová, ako vyjadriť to isté, my si tu môžeme povedať, že Trumpov „mierový“ plán pre Izrael a Palestínu je fraška. Že nejde o seriózny plán, je zjavné aj z toho, že na jeho prezentáciu neboli pozvaní palestínski predstavitelia.
Najpriamejšou funkciou plánu je odviesť pozornosť od Netanjahuovho trestného stíhania za korupciu a Trumpovho odvolávania. Inak ide o nadbiehanie radikalizujúcemu sa elektorátu v Izraeli aj v Spojených Štátoch, kde najsilnejšie pro-izraelské nálady paradoxne nachádzame najmä v radoch konzervatívnych evangelikánov. Tam, pochopiteľne, plánuje loviť aj Trump.
Inštitucionalizované poníženie
Trumpov prístup stojí na princípe inštitucionalizovaného poníženia Palestínčanov. Plán predpokladá anexiu ilegálnych izraelských osád a okresanie palestínskeho územia na nesúrodé súostrovie izolovaných území. Označiť také územie ako spojité vďaka nejakým tunelom a podobne by bol nemiestny eufemizmus.
Plán tiež predpokladá anexiu väčšej časti východného Jeruzalema, ktorý Izrael svojvoľne predelil múrom, pričom sa blahosklonne dovoľuje Palestínčanom nazvať si okyptený zvyšok Al-Quds.
Palestínsky štát má byť demilitarizovaný a Izrael bude kontrolovať hranice a infraštruktúru. Uznanie palestínskeho štátu nebude okamžité – v „prechodnom“ období bude Izrael posudzovať všetko od politickej súťaže v Palestíne cez hospodárstvo až po učebné osnovy a rozhodovať, či sú splnené jeho „bezpečnostné nároky“.
