Autor je veľvyslanec SR v Spojených štátoch amerických
„Brexit“, tento čudný novotvar, ktorý je príkladom toho, aké ľahké je jednoduchým slovom pomenovať osudové rozhodnutia, sa 31. 1. 2020 premenil na skutočnosť. S brexitom sa však nelúčime, pretože po rozvode sa treba dohodnúť na ďalšom spolužití.
Ako to bude presne vyzerať, dnes nevieme, a napriek tonám papiera popísaných analýz vieme ešte menej, čo brexit bude znamenať z dlhodobého hľadiska pre EÚ a najmä pre samotnú Veľkú Britániu. V neistote okolo budúcnosti by nám však nemalo ujsť to, čo už vieme.
Predovšetkým vidíme, že z Únie sa skutočne dá odísť. Pokojne, bez chaosu, síce kde-tu tiekli slzy, ale netiekla krv, ako je to obvyklé, keď sa vystupuje z takých vážnych zväzkov.
Odchod z EÚ už nie je len formálny článok v zmluvách. Bol som pri tom, keď sme ho formulovali, a pamätám sa veľmi dobre, ako sa jeho použitie považovalo za sci-fi.

Už vieme, aké to je
Bohužiaľ, teraz už vieme, „ako na to“, a EÚ je „bohatšia“ o vážnu skúsenosť, to je nielen ako prijať nových členov, ale aj ako vyprevadiť tých súčasných.
Brexit je síce drahý „špás“, ale poskytuje nespochybniteľný dôkaz toho, že EÚ je naďalej „len“ zväzkom suverénnych štátov, ktoré rešpektujú slobodnú vôľu občanov. Nie je to žiadny žalár národov, ktoré sa z neho oslobodzujú so zbraňou v ruke, a ani superštát držiaci niekoho vo svojich radoch proti vlastnej vôli.
Ak teda aj u nás niekto blúzni o Únii, akoby o nadradenej moci zbavujúcej nás štátnosti, tak brexit dáva jasnú odpoveď: máš možnosť odísť. Odteraz platí, že ak mohla odísť Veľká Británia, môže odísť každý.
Nie, aby nevzniklo nedorozumenie, nechcem biť na poplach, akoby bol ďalší exit na spadnutie. Ten nateraz nehrozí práve preto, ako sa brexit pretavuje do praxe a mnohým dochádza, o čo ide. Chcem len povedať, aby sme po tejto skúsenosti mali nastražené uši a dobre počúvali tých, ktorí aj u nás vykresľujú EÚ ako nedemokratické monštrum.