Pod predsedami a lídrami strán sa zvyknú kývať stoličky, keď ich strany utrpia volebné fiasko, ale sú výnimočné prípady, keď im paradoxne hrozí puč práve v situácii, keď dosiahnu slušný výsledok. Prirodzene, hovoríme o KDH a Alojzovi Hlinovi. (Hovorili by sme aj o SaS a Richardovi Sulíkovi, ale ten vďaka konceptu preventívnej čistky hrozbu odvrátil.)
“Štruktúry konečne budú mať dobrú zámienku zbaviť sa ho a neohroziť konzumáciu moci.
„
Netreba byť zvlášť informovaným znalcom personálneho substrátu a elektorátu KDH, aby sme vedeli, že excentrický Hlina je v hnutí skôr trpený, ako vítaný.
Zvolený bol z čírej núdze v situácii, keď bolo zrejmé, že stará garda reprezentovaná voličskými magnetmi ako Ján Figeľ, Alojz Přidal či Pavol Abrhan svoju rolu dohrala. Hlinovo ťažké položenie je zreteľné aj z toho, z ktorej strany naňho útočí politická konkurencia a kresťansky profilované médiá.
