Keď skupina rómskych aktivistov pustila na protest proti kotlebovskému mítingu hudbu, začalo sa hovoriť o tom, že toto je prvá kampaň, v ktorej Rómov počuť. Doslova.
Niežeby sme nemali v politickej pamäti reči o Rómoch. Naopak, boli pravidelne používaní pri kampaňovaní spôsobom, aký by si nikto nemohol dovoliť, keby mali vlastný politický hlas a skutočný podiel na moci.
Okrem povestnej trebišovskej vzbury za Kaníka nieto v našej politickej slovesnosti akási stopa po tom, že by sa Rómovia hrnuli čosi odkázať. Aj keď aktivista Vlado Rafael hovorí, že akýsi pozvoľný politický nástup Rómov vybadal už v ostatných parlamentných voľbách, keď napočítal desať kandidátov.
Ktorí sa navyše uchádzali o hlas v rámci majoritných strán, nie čisto rómskych, ktoré sú podľa neho odsúdené na zánik.
