Môžeme zalamovať rukami nad podtatranskou demokraciou – zaslúži si –, ale americká nevyzerá – aspoň takto zdiaľky – o nič vábivejšie.
Iste, na rozdiel od slovenskej, ktorú rozprášili i narušitelia a únoscovia, americký systém si pred Trumpom nekľakol. Reťazenie kríz a zápchy politického procesu sú ale cena, ktorú platí.
Zrážka ústavnej žaloby na prezidenta s jeho správou o stave únie v jeden a ten istý deň je čudo, ktoré sa nezopakuje ďalších aspoň tisíc rokov.
Odmietnutie podanej ruky a na revanš trhanie papierovej verzie prejavu, čím sa Trump a Pelosiová vzájomne počastovali, vydali nechcenú, ale presnú metaforu politického života, aký sa vo Washingtone vedie a ešte bude prinajmenšom do začiatku novembra.
Alebo azda aj podstatne dlhšie, čo nastane vtedy, ak si Trump mandát zopakuje. (Gallup mu práve odmeral vôbec najlepšie preferencie.)