Autor je historik a publicista, žije v Londýne
Psefológia – štatistické štúdium volieb a voličských trendov – je najtemnejšie z temných umení a kto sa doň hlboko ponorí, môže prísť o dušu. Podchvíľou je však nutné doň na okamih nazrieť a toto je jeden z tých prípadov.
Americký Senát v stredu oslobodil prezidenta Donalda Trumpa spod oboch obvinení v prípade impeachmentu, pričom sa hlasovalo jasne pozdĺž straníckych línií a len dvaja z päťdesiatich troch republikánskych senátorov hlasovali čo len za predloženie ďalších dôkazov.
To však neznamená, že zvyšných päťdesiatjeden je presvedčených o Trumpovej nevine. Azda sú zbabelci, ale nie hlupáci.
Republikánsky senátor Lamar Alexander pripustil, že Trumpov pokus o vydieranie ukrajinského prezidenta, aby zariadil falošné vyšetrovanie, ktoré by pošpinilo popredného demokratického kandidáta na prezidenta Joa Bidena, bolo „neprimerané“. Za ukončenie procesu hlasoval preto, lebo „nepotrebujeme ďalšie dôkazy, aby sme dokázali, čo už bolo dokázané“.
Kto má na Trumpa?
Alexander však dodal, že tento prehrešok nie je dostatočne závažný, aby ospravedlňoval impeachment a okrem toho sa v novembri konajú voľby.
„Nazdávam sa, že podľa ústavy by mali toto rozhodnutie vziať do rúk občania v prezidentských voľbách, ktoré sa v pondelok začínajú v Iowe,“ uzavrel.
Alexander mal odvahu to povedať len vďaka tomu, že tento rok už do Senátu nebude kandidovať.
Má pravdu, keď vraví, že nadchádzajúce prezidentské voľby sú jedinou cestou, ktorá vedie k odstráneniu Trumpa. To si však vyžaduje, aby demokrati nominovali kandidáta, ktorý dokáže Trumpa poraziť. Otázka znie, či niekto taký vôbec existuje.
