Kolega Thomas Hobbes sa nepreslávil tým, že by vzýval suverenitu ľudu a kadejaké otravné demokratické taľafatky.
Suverénom je preňho vládca a ten si podľa neho smie bačovať, ako sa mu práve zapáči a nie je viazaný ani vlastnými zákonmi. Veď si aj tak vymyslí nové, ktoré jeho postup odobria.
“Hobbes v prípade zlyhania bezpečnosti pripúšťal aj tyranovraždu, no tak ďaleko zachádzať nemusíme.
„
Napriek tomu však pripúšťal jednu-jedinú okolnosť, keď sa aj prostý plebs smie vzbúriť proti svojmu vládcovi a obnoviť onen prirodzený stav, keď sa ľudia hryzú ako vlci a ich život je osamelý, biedny, ošklivý, hrubý a krátky: Keď nedokáže zaistiť bezpečnosť občanov.
Vskutku, odhliadnuc od božského mandátu, je bezpečnosť kľúčový argument, ktorým štáty a mocnári obhajujú svoje právo na existenciu.
Je to najspodnejšie poschodie Maslowovej pyramídy štátu, bez ktorého nebude stotisíc nájomných bytov, diaľnica do Košíc, dženderová rovnosť, ani dvadsaťosem volebných obvodov.
