Pred druhým kolom prezidentských volieb bolo potrebné pomôcť konzervatívnejšiemu elektorátu rozhodnúť sa medzi Šefčovičom a Čaputovou. Mätení kuvičími hlasmi, že obaja kandidáti sú kovaní liberáli a takto nik nezastane boj so zlovoľným dženderom, potrebovali povzbudenie.

I Robert Fico sa vtedy poponáhľal položiť tomuto voličovi k nohám zostrelený Istanbulský dohovor ako dôkaz, že tuto kandidát s podporou Smeru sa rád chopí ich svätej vojny s dženderom.
No nevďačný ľud, ktorému zachutilo ostré slovo Harabinovo a Kotlebovo, napriek tomu nepriľnul k Šefčovičovi.
Teraz sa aktivisti strážiaci naše brány pred plazivým zlom z Carihradu pýtajú, čo je teda s tým zrušeným dohovorom. Voľby sú za dverami a podpis slovenskej strany je stále tam. Hrôza je o to intenzívnejšia, že trebárs nové zloženie parlamentu by v ich najhorších predstavách mohlo nájsť dosť vôle Istanbul vzkriesiť.