Nech už Matovič čachruje s pravidlami demokratickej súťaže akokoľvek, v rebríčku dôveryhodnosti poskočil. Čo nás navádza k úvahe, že niektorých (mnohých?) občanov rámec pravidiel tlačí a sú ochotní oceniť toho, kto ich najviac ohne.

To by tiež mohlo vysvetľovať, prečo sa na dne rebríčka ocitli Alojz Hlina a Béla Bugár. Týchto pánov spája úcta ku kompromisu ako nástroju robenia politiky.
Bugár preklenul zákop antificovského tábora, Hlina zase odmietol robiť z hodnotového sporu medzi liberálmi a konzervatívcami nepriepustnú priečku.
A podľa toho, že v dôveryhodnosti to oboch hodilo kamsi k temnému pánovi hoaxov Štefanovi Harabinovi sa zdá, že volič má ku kompromisu asi taký vzťah ako ku klamstvu.
Zhrnuté a podčiarknuté: cení sa porušovanie pravidiel v záujme získania výhod pre „našich ľudí“ – a teraz nemyslíme výlučne politickú rodinu Smeru. A kompromis je nová nadávka.
V čase, keď sa na obzore črtá strakatá koalícia, je to pomerne neblahý súbor zistení.