Autor bol minister financií SR, pôsobí ako šéf strategickej skupiny poradcov na podporu reforiem na Ukrajine a prezident ekonomického think-tanku MESA 10.
Pred dvoma týždňami som na tomto mieste písal o tom, aké neblahé dôsledky má a ešte aj bude mať vládnutie Roberta Fica a jeho strany, ale najmä o tom, aké zúfalé sú výsledky jeho vládnutia v oblasti zdravotníctva a to napriek tomu, že do odvetia za jeho éry natieklo veľmi veľa peňazí a ich objem sa neustále zvyšoval.
Pozrime sa dnes na inú oblasť, ktorá bude kľúčová z hľadiska budúcnosti, najmä v súvislosti s výzvami, ktoré už dnes vidíme, ale aj s tými, o ktorých teraz ešte ani netušíme. Áno, ide o školstvo a vzdelanie.
Najskôr treba povedať, že do tejto oblasti, na rozdiel od zdravotníctva, dávame menej, ako by sme mali a mohli a aj menej ako väčšina porovnateľných krajín.
Medzinárodné porovnanie klasifikácie druhov verejných výdavkov ukazuje, že v porovnaní s priemerom EÚ28, ale najmä v porovnaní s podobnými krajinami dávame v pomere k celkovým výdavkom viac na úradníkov, policajtov, zdravotníctvo a dotácie do ekonomiky a menej na školstvo, vedu a výskum, sociálne výdavky a obranu.
Napriek tomu si myslím, že nízke výdavky na školstvo nie sú jediným a dokonca ani nie hlavným dôvodom výrazného slovenského zaostávania aj v tejto oblasti.
Na dne rebríčka
Aké veľké to zaostávanie je, ukazujú mnohé medzinárodné porovnania. Najnovšie, doslova pred pár dňami bola publikovaná štúdia OECD, ktorej dáta sú žalostným svedectvom o tom, kam sme sa v tejto oblasti dopracovali.
Hneď v úvode publikácie je porovnanie výsledkov Slovenska a ďalších jedenástich krajín OECD v 18 indikátoroch relevantných schopností študentov, ale aj zamestnancov. Prvých desať schopností hovorí najmä o kvalite školstva a ďalších osem najmä o využití získaných schopností v praxi.
