Je taký dobrý príklad z dejín umenia. Na obraze divák vidí namaľovanú fajku a pod týmto obrazom si prečíta, že Toto nie je fajka. René Magritte si tak robí žarty z diváka, ktorý potom nevie, čomu veriť. Či výjavu, alebo nápisu.

Do tejto situácie nás dostal aj Igor Matovič, ktorý je takisto známym avantgardistom. Prizval totiž novinariát k ďalšiemu úseku svojej kampane a zároveň povedal, že Toto nie je marketingový ťah.
A tak sme videli kampaňovú šou v plnom prúde, kde si Matovič robil zásluhy na zvolení Čaputovej, leakoval vlastnú korešpondenciu a verejne vyzýval politických kolegov, aby sa vzdali svojho programu a nahradili ho pár bodmi akéhosi vyhlásenia, ktoré sa rozhodol zrežírovať.
Matovičovo robenie politiky je istotne zábavné pozorovať a vo svete spektáklov a happeningov, zliav a výhodných ponúk je to presne to, na čo je oko diváka navyknuté. Keď sa takýto spôsob ustáli ako nový normál, možno bude mať Matovič sochu v NR SR neďaleko Dankovho stožiara.
Zatiaľ si však suchopárne povedzme, čo sa nám zdá na Matovičovom politickom geste neprijateľné.