Autorka je bývalá riaditeľka Gatesovej nadácie pre strategické investície a spoluzakladateľka a riaditeľka firmy Biomatics Capital Partners
Každých pár rokov ľudstvo podľahne masovej hystérii z obáv pred globálnou pandémiou. Len počas tohto storočia sme videli, ako SARS, H1N1, ebola, MERS, zika a teraz koronavírus vyvolali reakcie, ktoré sa spätne javia ako neprimerané skutočným dôsledkom danej choroby.
Vírusom SARS (tiež ide o koronavírus, na človeka sa pravdepodobne preniesol z netopiera), ktorý sa na prelome rokov 2002 a 2003 objavil v Číne, sa nakazilo osemtisíc ľudí a spôsobil do osemsto úmrtí. Podľa odhadov však pre zatvorené hranice, zastavenie dopravy, podnikateľské komplikácie a zdravotné náklady vyvolal hospodárske škody v hodnote štyridsiatich miliárd dolárov.
Len žiadnu paniku
Podobné reakcie sú pochopiteľné. Predstava, že by nám infekčná choroba zabila deti, dráždi živočíšny pud, ktorý nám velí zachovať rod. Popri tom moderná medicína a zdravotnícke systémy vyčarili ilúziu, že máme úplnú biologickú kontrolu nad svojím kolektívnym osudom – a to napriek tomu, že prepojenosť moderného sveta v skutočnosti urýchlila tempo vzniku a šírenia patogénov.
A na strach z nových infekčných chorôb jestvujú dobré dôvody: koalícia pre inovácie epidemickej pripravenosti (CEPI) odhaduje, že vysoko nákazlivý, smrteľný a vzduchom prenosný patogén podobný španielskej chrípke z roku 1918 by do šiestich mesiacov mohol zabiť takmer 33 miliónov ľudí.
Napriek tomu platí, že vyvolávanie strachu a drakonické opatrenia pri každej epidémii nového vírusu sú neproduktívne. Sme biologický druh, ktorý žije medzi inými organizmami, ktoré pre nás občas predstavujú hrozbu a majú nad nami evolučnú výhodu v podobe obrovského množstva a rýchlych mutácií. Našou najsilnejšou zbraňou proti tejto hrozbe je inteligencia.
Vďaka modernej vede, technológii a schopnosti konať kolektívne sme vyvinuli nástroje, ako predchádzať, zvládať a kontrolovať globálne pandémie. Namiesto paniky pri každom prekvapení z nového patogénu by sme mali jednoducho nasadiť rovnaké zdroje, organizáciu a vynachádzavosť, ktoré používame pri budovaní a manažmente vojenského arzenálu.
Armáda proti patogénom
Náš prístup by sa mal opierať o tri konkrétne piliere. Po prvé, musíme investovať do vedy a technológií. Naše súčasné vojenské schopnosti sú výsledkom biliónov dolárov investovaných do výskumu a vývoja. Napriek tomu do rýchleho vývoja vakcín, antibiotík a diagnostiky pre boj s nebezpečnými patogénmi investujeme len zlomok týchto zdrojov.