Autor je riaditeľ STRAPOL. Článok je súčasťou výskumného projektu Rethink.CEE German Marshall Fund.
České ministerstvo vnútra pred niekoľkými týždňami pripravilo reformný balíček zákonov riešiacich strelné zbrane. Obsahuje napríklad zákon zavádzajúci tzv. program streleckej prípravy. Tento program by mal účastníkom umožniť viaceré zaujímavé výnimky vo vlastníctve zbraní, zásobníkov, munície.
Zákon je náplasťou pre českú streleckú komunitu a spôsobom, ako do istej miery obísť prísnu smernicu Európskej únie o zbraniach z roku 2015. Súčasťou zmieneného balíka je taktiež zákon umožňujúci zákaz ozbrojených skupín polovojenského charakteru. O tomto zákone ste už pravdepodobne čítali ako o novom českom zákaze domobrán.
Česko obmedzí domobrany
Tento tzv. nadstavbový zákon má slúžiť ako bezpečnostné opatrenie na predchádzanie účasti potenciálne nebezpečných radikálnych jednotlivcov a skupín práve na programe streleckej prípravy. Formálna alebo neformálna skupina bude zakázaná a pokutovaná do výšky 200-tisíc Kč pri súbehu nasledujúcich podmienok.
Skupina má paramilitárny charakter, snaží sa presadiť svoje politické, spoločenské, náboženské alebo iné ideologické ciele s použitím zbraní, má prístup k zbraniam alebo sa oň usiluje.
Zákon pôvodne spracovaný ministerstvom vnútra sa neskôr stal poslaneckým návrhom, pod ktorým sú podpísaní zástupcovia všetkých parlamentných strán. Návrh začiatkom januára tohto roku získal súhlasné stanovisko vlády a dnes čaká na prerokovanie a schválenie poslaneckou snemovňou.
Predchádzajúce pokusy českých domobrán hliadkovať s mestskou políciou, strážiť hranice, či organizovať branné dni na školách, naznačujú, že tento zákon má svoje vážne opodstatnenie. Neprekvapivo návrh vyvolal veľký záujem médií a vášne anti-systémového spektra, ktoré pohotovo vygenerovalo celú sadu konšpirácií.
Z príčetnej strany kritikov zaznievajú výhrady najmä k vágnosti definície či obavy, že zákon bude v praxi bezzubý. Nech už sa situácia vyvinie akokoľvek, jedna z českých polovojenských organizácii Zemská domobrana už verejne ohlásila koniec svojej činnosti.
Zeman, Rusko, zbrane
Príbeh českých domobrancov začína v roku 2014. V reakcii na búrlivý vývoj na Ukrajine, anexiu Krymu a vojnový konflikt na východe krajiny. Najprv na Facebooku a neskôr aj reálne povstali silne proruské skupiny mobilizujúce voči NATO.
Pioniermi sa stala skupina Československí vojaci v zálohe proti vojne s Ruskom plánovanou veliteľstvom NATO, z ktorej sa neskôr odštiepila skupina Československí vojaci v zálohe za mier. Ďalšími osobnými nezhodami vznikli skupiny ako Národná domobrana či už spomenutá domobrana.
Jednotiacim tmelom týchto skupín je silná podpora Miloša Zemana, odpor k prijímaniu utečencov, pokukovanie po Rusku, kritika EÚ a samozrejme NATO. Čo sa týka pokukovania po Rusku, neostalo len pri platonickej láske. Niekoľko jednotlivcov z týchto skupín odišlo bojovať na ukrajinský Donbas a viacerí čelní predstavitelia týchto skupín mali kontakty a styk s oficiálnymi štruktúrami separatistických kvázi republík či priamo ruskými tajnými službami.
“Občianske združenie nemôže byť ozbrojené, nemôže nahrádzať činnosť bezpečnostných zložiek a nemá žiadne oprávnenie pôsobiť v zmysle obmedzovania slobôd iných občanov.
„
Domobranecká suita sa dostala veľmi rýchlo do pozornosti českých spravodajcov z BIS či Ministerstva vnútra. Posledná správa BIS hovorí o stagnácii tejto komunity, menšej aktivite a poklesu záujmu verejnosti s hodnotením, že momentálne nejde o reálnu bezpečnostnú hrozbu.
Bez politického vplyvu, spoločenskej podpory a ekonomickej sily domobranci ostávajú skupinou, kde je veľké riziko radikalizácie jednotlivcov. V spojitosti s ich záľubou v zbraniach hovoríme o nebezpečnej kombinácii.
My nič, my občianske združenie
Česká republika nie je jedinou krajinou strednej Európy, kde môžeme naraziť na polovojenské organizácie. Prítomné v spoločnosti dlhodobejšie sa do širšej pozornosti dostali práve pre dramatický vývoj na Ukrajine v 2014 a migračnú vlnu z roku 2015.
Dobrým príkladom je Poľsko, kde vojna na Ukrajine priniesla mnohým organizáciám fungujúcim prakticky od 1989 mediálne pokrytie, pozornosť politikov, nárast členstva a dokonca podporu štátu. Najmä pod bývalým ministrom obrany Antonim Macierewiczom si užívali proobroni (označenie členov týchto organizácii, skrátene z poľského organizacje proobronne) nevídanú pozornosť a podporu.
Občan v zbrani Čítajte To zahŕňalo vytvorenie dedikovaného úradu na ministerstve obrany, rast dotačných prostriedkov na ich činnosť či opakované návštevy osobne ministra na ich akciách. Podporovaná bola ich kooperácia s armádou, ministerstvom a vybrané organizácie sa aktívne zúčastnili aj na veľkých medzinárodných cvičeniach Anakonda či Dragon s účasťou spojencov.
Slovenských brancov netreba čitateľom zdĺhavo predstavovať. Začiatkom tohto roku oslávili osem rokov fungovania. V decembri minulého roka sa pripomenuli verejnosti hliadkovaním v rómskych osadách. Branci sú dnes vďaka dokumentu HBO, ich vlastným verejným vystúpeniam a množstvu článkov v médiách najlepšie zdokumentovanou kvázi polovojenskou organizáciou v strednej Európe.
Pozrime sa preto na nich ako na istý vzorový prípad.
Slovenskí branci sú od roku 2017 zastrešení ako záujmová sekcia občianskeho združenia Naša vlasť je budúcnosť. Explicitnú zmienku o Brancoch v stanovách ale nenájdeme. Je dôležité si aj uvedomiť, že pred rokom 2017 fungovali ako neformálna skupina. Slovenskí branci sa verejnosti predstavili ako apolitická občianska domobrana.
Združenie Naša vlasť je budúcnosť nesie zreteľnú politickú agendu a predseda organizácie politické ambície prejavoval v minulosti a netají sa s nimi ani dnes. Ich pôsobenie v uniformách, nácvik vojenskej taktiky či hliadky vo verejnom priestore môžu veľmi jednoducho vytvoriť mylný dojem, že ide o oficiálnu štátnu zložku.
Zo zákona občianske združenie nemôže byť ozbrojené, nemôže nahrádzať činnosť bezpečnostných zložiek a nemá žiadne oprávnenie pôsobiť v zmysle obmedzovania slobôd iných občanov. Inak povedané táto „domobrana“ má ruky zviazané za chrbtom a ešte si na nich sedí.
To ale Slovenským brancom nijak nebráni sa prezentovať ako organizácia polovojenského typu, čo je určite lepší PR materiál ako občianske združenie. Príklad Brancov dobre ukazuje, aké jednoduché je mať niekoľko rozličných identít pre rozličné publiká.
Fungovania na základe občianskeho združenia je pre neštátne kvázi paramilitárne organizácie typické pre celý stredoeurópsky priestor. Čo ich spája, je práve ich neurčité postavenie zo zákona a zásadný rozpor medzi sebavnímaním, sebaprezentáciou a reálnym stavom vecí.
Riešiť zbrane, nie ideológiu
Za Slovenských brancov môže štát Čítajte V Poľsku, kde je absolútna väčšina takýchto organizácii lojálna štátu a bez prítomnosti radikálov, sa ukazuje časť ich činností ako problematická. Poľský najvyšší kontrolný úrad v špeciálnej správe venovanej spolupráci ministerstva obrany kritizoval hneď niekoľko závažných pochybení od chýbajúcej záväznej právnej definície tohto typu organizácií, neexistujúceho legálneho ukotvenia ich zapojenia do vojenských cvičení či výcvikových programov.
Nezrovnalosti boli nájdené taktiež v čerpaní dotácií pre tieto organizácie a v chýbajúcom kontrolno-vyhodnocujúcom systéme na strane ministerstva.
Čo je na prístupe Českej republiky inovatívne, je prístup k problematike cez správno-právnu normu riešiacu držbu strelných zbraní, skôr než trestnoprávny prístup riešiaci extrémizmus. Navyše vytvorením štátom kontrolovaného programu streleckej prípravy ponúka istú alternatívu.
Sledujme preto pozorne ďalší vývoj, môže nám priniesť cenné lekcie.
Článok vyšiel aj v rámci projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight.
