Autor je štátny tajomník na ministerstve obrany ako nominant strany Most-Híd
Niekoľko dní pred voľbami je pravý čas na rekapituláciu bezpečnostnej a obrannej politiky a poskytnutia akejsi vízie, čo by mala robiť budúca vláda.
Existujú tri veľké tematické celky, navzájom sa prelínajúce: bezpečnostná a obranná politika, stratégie; rozvoj armády a modernizácia; strategická komunikácia.
Dobré hodnotenie sa nedá dať ani na jednu kategóriu, v prípade modernizácie musíme hovoriť skôr o neúspechoch (a totálnej netransparentnosti) a v prípade strategickej komunikácie o totálnom zlyhaní. V tomto článku sa zameriam na bezpečnostnú a obrannú politiku a stratégiu.
Strategické dokumenty sú vyjadrením základných záujmov a hodnôt Slovenska, princípov bezpečnosti k obyvateľstvu, k našim partnerom v zahraničí, ale aj potenciálnym protivníkom. Sú zjednocujúcim prvkom politiky, spoločnosti, expertízy a inštitúcií.
Schizofrénia v SNS
Bezpečnostnú stratégiu schválila vláda v jeseni 2017, následne ju SNS začala z politických dôvodov blokovať v parlamente.
Obrannú stratégiu vypracovalo a na vládu predložilo ministerstvo obrany pod vedením ministra za SNS, na vláde boli dokumenty prijaté aj súhlasom ministrov za SNS. A potom sa začali vymýšľať nezmysly, že to vypracovali mimovládkári, či americká ambasáda... Ak sa vám to zdá byť schizofrenické, som rád, že nie som v tom sám.
Navyše, prinajmenšom na symbolickej úrovni jednotnú bezpečnostnú politiku narušovali časté, ale de facto nie veľmi podstatné návštevy predsedu SNS v Rusku.
