Vražda a nádej. Tie slová k sebe nepatria, a predsa sa v nich zrkadlí Slovensko uplynulých dvoch rokov.
A medzi ne sa zaraďujú ďalšie výrazy: šok, znechutenie, zlosť, odhodlanie...
Najprv sa nechcelo veriť – Česi síce Slovensko majú radi, ale jeho politiku do detailu nesledujú – že by vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej súvisela s jeho investigatívnou prácou a so špinavým zákulisím moci.
Ako sa celý prípad rozkrýval až po nedávne vypočúvania pred súdom v Pezinku, rástlo v Česku predovšetkým prekvapenie.
Až tak ďaleko mohlo dôjsť u našich najbližších susedov znásilňovanie štátu? Ten populárny Robert Fico že by bol zodpovedný za niečo také strašné? Veď sa s ním priatelí Miloš Zeman aj českí premiéri... Neuveriteľné.
Aj v Poľsku sa stala vražda, ktorú môžeme označiť za politickú: starostu Gdanska Pawla Adamowicza v apríli 2019 dobodal na pódiu počas charitatívneho koncertu vyšinutý útočník. Vraha zrejme strhla nenávistná kampaň, ktorú proti populárnemu opozičnému starostovi viedla vládnuca strana.
