Keby bola lepšia nálada, dalo by sa aj zažartovať, že výraz „extrémny liberalizmus“ sa na Slovensku plní konečne obsahom.
Je pravda, že prvý deň blokády partie Beblavý a spol. nevybočil z medzí bežnej opozičnej obštrukcie, avšak po noci strávenej v rokovacej sále stredajšie pokračovanie poznačené krajnosťami už bolo.

Samozrejme, že by bolo nenáležité a mimo šmahom odsudzovať „blokačnú šestku“.
V situácii síce splnených formálnych náležitostí mimoriadnej schôdze, ale tiež evidentného zneužitia parlamentu, keď určitá politická väčšina takto usiluje o prolongáciu moci na ďalšie štyri roky, sú stávky príliš vysoko, aby sa len prizeralo.
Eventuálne spoliehalo na prezidentku, že všetko vetuje a vzhľadom na termíny bude vymaľované.
Parlamentných cirkusov vidieť dosť kdekade, ale také dačo ako ohýbanie regulárnosti politickej súťaže zvyšovaním deficitu o takmer miliardu eur dávno po funuse je nové populistické číslo, ktoré si priam prosí o podobne neštandardné a radikálne odpovede.