Keď sa Orbánova kampaň dostala do fázy, že akákoľvek reakcia prestala dávať zmysel, prišlo na paródiu. Strana Fidesz vtedy oblepila celé Maďarsko plagátmi, na ktorých akože informovala o nebezpečenstvách, ktoré so sebou prinášajú utečenci.

Potom sa akože demokraticky spýtali, či si teda občania prajú, aby im Brusel navozil migrantov.
Aktivisti zo Strany dvojchvostého psa vtedy nabádali ľudí, aby si z celého referenda urobili žart. A trebárs pokreslili hlasovacie lístky. Keď vás má vláda za hlupákov, mali by ste sa tak aj správať.
Desať dní pred voľbami sme sa ocitli v obdobnej situácii. Vládna koalícia – teda už len Smer a SNS – sa tvári, že musí neodkladne zaviesť sociálne opatrenia. Ktoré takto na poslednú chvíľu nemajú iný účel, ako vytrollovať opozíciu skuvíňaním, či si reku ľudia nezaslúžia viac.
To je presne orbánovský paradox, v ktorom sa už ani nedá nič rozumné povedať.
V takomto prostredí prestávajú dávať zmysel všetky tie príklady o zakrývaní perinami, na aké máme. Pretože toto nie je ideový spor medzi tými, čo chcú viac prerozdeľovať, a tými, čo chcú skôr merkovať kasu. Ale medzi tými, čo držia moc a mienia ju používať do poslednej sekundy, a medzi tými, čo ju nedržia, no počas kampane si vedia aspoň utrhnúť bezprecedentný podiel pozornosti.