Autor je umelec a publicista
V situáciách, keď kritické množstvo ľudí dokáže prekonať rozdiely a spojiť sa v mene hodnôt, možno nájsť esenciu humanizmu. Človek, ktorý sa po väčšinu svojho času pozerá pod nohy, aby nezakopol, v takých okamihoch dokáže spolu s ostatnými vzhliadať vyššie.
Protesty Za slušné Slovensko a prebudenie občianskej spoločnosti, ktorej sme boli svedkami po vražde Jána a Martiny, boli pre mnohých práve takýmto zážitkom. Ale ako to už býva, po zážitku jednoty nevyhnutne prichádza návrat ku každodennosti a žabomyším vojnám.
Tí skôr narodení to už zažili. V roku 1989 sme tiež prežívali silný pocit jednoty a vzplanutie ideálov. Verejný priestor Námestia SNP v Bratislave vtedy zaplnili heslá o pravde a láske. Ale v roku 1992 už vládla na tom istom námestí úplne iná atmosféra.
Pravdu a lásku nahradili hrubosť, agresivita, nacionalizmus. Už vtedy som si dával otázku - ako sa to stalo? Boli to tí istí ľudia, ktorí v 1989 spievali „pravda zvíťazí“ a v roku 1992 pľuli na Havla?
