Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku
Začiatkom januára sa na portáli Politico objavil článok o tom, že kabinety nových komisárov obsadili ľudia, ktorí prišli z diplomatických služieb členských štátov alebo z politických strán, ktoré týchto komisárov nominovali.
Podľa nemenovaného úradníka Komisie "(...) nikdy predtým nehrali záujmy politických strán a členských štátov takú dôležitú úlohu pri zostavovaní kabinetov, na úkor skúsenosti a nestrannej profesionality“.
Citovaný úradník zároveň vyjadril obavy, že tým utrpí nadnárodný a nadstranícky záujem EÚ.
Komisári srdcom doma
Samozrejme, že každý, kto aspoň trochu pozná prácu Európskej komisie, prechováva k jej úradníkom rešpekt a obdiv. O to vtipnejšie je, že títo inak veľmi bystrí a predvídaví ľudia zistili, čo sa deje, až vtedy, keď už bolo neskoro.
Predpokladali, že vo väčšine kabinetov budú ľudia „zvonku“ v menšine a vplyv úradníkov na prácu komisárov zostane zachovaný. A odrazu zistili, že to možno bude presne naopak. Kabinety komisárov sú totiž plné ľudí, ktorí rozumejú tvorbe európskych politík takmer tak dobre ako úradníci, ale ich lojalita nepatrí Komisii.
To, čo sa udialo v kabinetoch nových komisárov a reakcia „nevolených úradníkov“ Komisie však otvára zaujímavú a zmysluplnú debatu o fungovaní Únie a jej inštitúcií a o tom, či tu náhodou nie je priestor na zmenu.
