Tak ste teda vyhrali, a teraz čo?
Lebo dobre, gratulujeme, asi sa tešíme. Je to skvelá správa. Lenže teraz už nestačí cirkus, nestačí televízne varieté, nestačí sa hrať na šašov a harlekýnov, robiť gestá, ktorým stačí kĺzať sa po povrchu.
Nestačí, že sa z politiky stala populistická manéž, kde témy určujú klauni. A kde klauni žijú v sebaklame, že takto to môže fungovať.
Možno sme všetci uverili, že máme spoločných nepriateľov. Že stačí povedať, že tí a tamtí a hentí a onakí, že to nie my, to oni to tu rozkradli, že to oni sú tie svine.
A že to som nebol ja, kto nezaplatil za lístok v električke, nebol som to ja, kto sa predbehol v rade na lanovku, že keď ja optimalizujem dane a odvody, tak som skrátka šikovný a že keď hentamtí otočia milióny, tak to je sprostá krádež.
Ale takto sa nedá riadiť štát.
Už nebude stačiť povedať proti komu všetkému sme: aj proti korupcii, aj proti mafii a zlodejom a podvodníkom a babrákom.
Už nepostačí povedať, že stačí nekradnúť a peňazí bude dosť - nebude. Pretože sa rozdalo viac, ako máme. A ono to bude bolieť, bolieť, keď budeme prichádzať o statky a výhody a o čosi, čo sme dostali. Čo sme považovali za naše: keď prídeme o všetky tie vlaky zadarmo a obedy zadarmo a zaručené dôchodky a trináste platy.
Chceme počuť pravdu
Tak ste teda vyhrali, ale ako chcete vládnuť?
Pretože keď budete vládnuť, nuž, potom už nestačí vykrikovať z barikád a na nepriateľov. Problémy nevyrieši pár vtipných transparentov a memečka na Zomri a videjko kdesi na sociálnej sieti, v ktorom si uťahujeme z tamtých a ostatných.
