Igor Matovič v závere kampane videom, kde interview vedie jeho dcérka, ukázal nešťastnému chorľavému Pellegrinimu, ako sa robí tendenčný rozhovor. Ktorý navyše vyzerá nenáročne a sympaticky. Matovič si tak prebral od Fica insígnie kráľa populizmu.
Tým populizmom sa tu myslí umenie páčivosti, širokej prijateľnosti. Čo samé o sebe je skôr cnosťou ako hriechom. No Igor Matovič spĺňa aj ostrejšie definície populistu. A to v zmysle nadbiehania chutiam zástupov za každú cenu, vymedzovania sa proti elitám, aj veselým porušovaním pravidiel s odôvodnením, že síce by sa to nemalo, no ľudia si to zaslúžia.
Smer dlhodobo vedel robiť bruchomluvca širokej verejnosti. A častokrát sme mu vyčítali, že sa riadi prieskumami a nie, napríklad, programovým vyhlásením vlády či akýmsi európskym konsenzom o tom, čo robí sociálna demokracia a čo už nie.
Teraz nás (pravdepodobne) čaká ešte viac takejto politiky. Ktorá sa odvodzuje od "ľudia to chcú", čiže od ideológie väčšinového vkusu.
