Autor je predseda Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska
Prihováral som sa vám doteraz pri príležitosti aktuálnych správ z literatúry. Dôvodom týchto mojich viet je teraz niečo vážnejšie, neodkladnejšie.
Ako vieme, v posledných rokoch sa rozmohla fašizácia, extremizácia spoločnosti. Tento negatívny trend nielenže napriek mnohým protifašistickým aktivitám a úsiliam nemizne, ale, naopak, stále hrozivo rastie.
V danej perspektíve je naša demokracia v ohrození. Jej základné hodnoty slobody, pravdy, nenásilia a humánnosti sú čoraz viac atakované rozširujúcimi sa okruhmi fašizácie spoločnosti.
Znovu sme protislovenskí
Z týchto kruhov znovu zaznievajú prekrútené a lživé obvinenia, ktoré patrili kedysi za vojny k agresívnemu slovníku stúpencov fašizmu, nacizmu a nacionalizmu, slová, o ktorých sme si mysleli, my ľudia slova, že už nikdy nebudú zaznievať.
My, ktorí sa staráme o tvorbu slovenskej literatúry a kultúry, sme lživo obviňovaní z domnelej protislovenskosti a z domnelého šírenia vraj „zvrhlej“ liberálnej kultúry a umenia.
Tento prekrútený termín (Entartene Kunst) používali na odsúdenie moderného umenia kedysi tí, ktorí potom konkrétne konali zvrhlé zločiny proti ľudskosti a teraz sa ho neonacisti snažia obnovene používať proti liberalizmu.
