Autor bol vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a generálny tajomník NATO
Počas uplynulých desiatich rokoch sa z Líbye stal nefungujúci štát, ktorý sa zo svojej arabskej jari prepadol do najmrazivejšej zimy. Pád autoritatívneho režimu Muammara Kaddáfího v roku 2011 neviedol k zlepšeniu sociálnych pomerov, ako mnohí dúfali, ale skôr k rozkladu vlády a biede. Dnes hrozí, že sa dlhoročná občianska vojna stane chronickou. A svet sa zväčša pozerá iným smerom.
Medzinárodné spoločenstvo sa však zoči-voči tomuto tragickému vývoju nemôže vyhnúť zodpovednosti. Z Líbye sa stal nefungujúci štát z veľkej časti preto, že vonkajší hráči na ňu uplatnili neúčinné postupy. Postupnosť týchto chybných krokov bola taká toxická, že ovplyvnila aj ďalšie konflikty po celom svete.
Líbyjský debakel
Aby sme pochopili pôvod a rozsah líbyjského debaklu, musíme sa vrátiť na začiatok roka 2011. Práve vtedy počas bojov medzi Kaddáfího silami a povstalcami Bezpečnostná rada OSN schválila historickú rezolúciu 1973 – bolo to totiž prvý raz, keď OSN proti vôli funkčného štátu schválila humanitárnu intervenciu "všetkými nevyhnutnými prostriedkami".
Rezolúciu sa podarilo schváliť, pretože dvaja trvalí členovia s najväčšími výhradami – Čína a Rusko – sa rozhodli zdržať hlasovania.
Až dovtedy bola medzinárodná reakcia na líbyjskú krízu konsenzuálna a včasná. Následná ozbrojená intervencia na čele s NATO však interpretovala rezolúciu ďaleko za rozumné hranice. Namiesto koncentrácie na ochranu civilného obyvateľstva sa hlavní predstavitelia kampane sústredili na odstránenie Kaddáfího silou.
Okrem toho, ako to často chodí, ani tentoraz neboli pripravené žiadne použiteľné plány obnovy. Takže keď bol odstránený spoločný nepriateľ povstalcov, Líbya sa čoskoro stala obeťou sektárstva. Vtedajší americký prezident Barack Obama tento nedostatok predvídavosti označil za najväčšiu chybu vo svojej funkcii.
Chyba nespočívala len v ignorovaní predvídateľných problémov po odstránení Kaddáfího, ale aj v metódach a cieľoch samotnej vojenskej operácie.
Diktátori sa poučili
Dôsledky týchto krátkozrakých krokov prekročili hranice Líbye. Predovšetkým, zneužitie rezolúcie číslo 1973 dalo Číne a Rusku zámienku na vetovanie mnohých humanitárnych rezolúcií o Sýrii. Krehký konsenzus v Bezpečnostnej rade sa rozsypal, čo ublížilo veľkému počtu ohrozených civilistov bez ochrany.