Autor je vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu.
Začnem triviálnou tézou: Slovensko čelí množstvu problémov. Od stavu zdravotníctva a školstva, cez korupciu a spôsob narábania s verejnými financiami až po pokrivenú spravodlivosť či nárast extrémizmu.

V sobotu budeme voliť strany a krúžkovať jednotlivcov, od ktorých očakávame, že sú odhodlaní a schopní tieto problémy riešiť. Je logické a legitímne sústrediť sa na spomínané vážne, chronické a najviac skloňované spoločenské problémy. Má to však jeden háčik.
Zoči-voči presile týchto dlhodobo zanedbávaných problémov majú mnohí a mnohé z nás tendenciu zabúdať na také zdanlivé samozrejmosti, ako sú vzduch, voda, pôda, lesy či mestská zeleň, príroda v národných parkoch i autentická krajina s jej charakteristickou tvárou. Skrátka prostredie, ktoré nás obklopuje. A ktoré sme zdedili ako prírodné a kultúrne dedičstvo.
Ide o krehké hodnoty, ktoré sú čoraz vzácnejšie, zraniteľnejšie a nenahraditeľnejšie. Prehliadanie problémov spojených s ich ohrozením si už naozaj nemôžme ďalej dovoliť.