Udalosť týždňa
Koronavírus v Európe.
Hoci sa výskyt v už trinástich štátoch nedá podceňovať, udalosť je to ani nie v epidemiologickej, ale v ekonomickej súvislosti. Premnožujú sa indície, že právnických – štáty i firmy – osôb zareve na čínsky vírus viac ako fyzických, ktorých zatiaľ neprežili vírus v Európe iba jednotky.
Už odhady, vraj odborné, že Čína prerobí na koronavíruse percento HDP, vyzerajú, vzhľadom na objem toho jedného percenta, hrozivejšie než presahy colnej vojny s Trumpom. Pričom ak sa výpadky HDP natiahnu v čase – a nikto nevie, kedy vírus exspiruje – tak na huby popadáme najmä v strednej Európe. Kde, a to je zaujímavé, sme už opäť raz najzraniteľnejší na krízu. (Ach, ten automotive!)
Či je to brexit, nemecké, alebo „obyčajné“ (nekoronavírusové) čínske spomalenie či ruské sankcie, Slovensko a Česko vždy akosi vychádzajú s odretejšími ušami než iné kúty EÚ. Aby sme zase nechytili až takú depresiu, zle postihnutí budú aj globálni giganti Apple a Google, ktorým sa vraj čoskoro môžu míňať súčiastky.
Takže ako nepriamy dosah koronavírusu sú zaujímavé aj debaty, že vzhľadom na nepredvídateľnosť rôznych čiernych labutí typu korony môže byť rozumné vrátiť niektoré jednoduché výroby do USA (Európy). (Rajská hudba pre protekcionistické Trumpove uši.)
Udalosť SR
Kampaň.
Sem patrí, samozrejme, aj dôchodkový škandál, keď aj hlasmi (zrejme) budúceho koaličníka Kollára sa SNS a Smer obdarovali zrejme vôbec najpopulistickejším – a to je u týchto dvoch už čo povedať – legislatívnym pamfletom svojej existencie.
Pri nehoráznej volebnej korupcii sa zviezlo aj hnutie protiistanbulského odporu, kým na rodinné prídavky a diaľničné známky im už zrejme nezvýšili steroidy. I tak je bilancia hrozná a presahuje straty finančné, keďže do nej treba rátať aj kompromitáciu makroekonomickej odbornosti.