Banalita, že treba ísť voliť, je obvyklá komentátorská figúra, ktorá však v prípade týchto novín zaváňa urážkou čitateľa. O abonentovi SME autor predpokladá, že už dlhšie a viac-menej s istotou vie, ktorej strane, prípadne štvorke mien venuje hlas.
Aj keby nebolo stávky, o ktorej zľudovelo, že je najvyššia od septembra 1998, cesta k urne by mala byť pociťovaná ako základná zodpovednosť k sebe a svojej rodine u každého, kto si váži a cení politické usporiadanie, v ktorom žije. Niežeby predstava čohosi dokonalejšieho a menej chybného bola zvlášť zložitá, akurát v reáli sa ešte nikde a nikdy neujala.
K urnám by mala hnať i predstava, o koľko komfortnejšie i blahobytnejšie by sa žil život na Slovensku, keby sa naplno vyťažili možnosti, ktoré demokracia, sloboda, trh, technológie v sebe nesú a kombinujú v miere úplne bezprecedentnej pre ľudstvo.
