Agenda slobody očami realistu

v Kirgizsku. Tento vítaný trend čiastočne spustila blízkovýchodná politika prezidenta Busha a urýchlil ho jeho príhovor pri druhej inaugurácii, ktorým pozdvihol pokrok slobody vo svete na definujúci cieľ americkej zahraničnej politiky. Odborníci tieto udalosti interpretovali v diskusii o situácii americkej zahraničnej politiky ako víťazstvo "idealistov" nad "realistami".

Realisti, idealisti a rovnováha

USA sú zrejme jediným štátom, kde možno termín "realista" použiť ako hanlivý prívlastok. Žiadny seriózny realista by nemal tvrdiť, že moc oprávňuje sama seba. Žiadny idealista by nemal naznačovať, že moc je pri šírení ideálov nepodstatná. Skutočným problémom je zaviesť zmysel pre mieru a rovnováhu medzi týmito dvoma základnými prvkami politiky. Prílišný dôraz na jeden z nich vedie k stagnácii alebo k preťaženiu.