Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV a je poradcom premiéra Petra Pellegriniho.
Zo Sýrie začali do Európy znovu prúdiť utečenci. Na bulharských a gréckych hraniciach je ich niekoľko desiatok tisíc.
Vraj ich tam priviezli autobusy zaplatené tureckou vládou. Nech si vymôžu vstup do Európskej únie.

Čo sa vlastne deje? Bude sa opakovať migračná kríza z roku 2015?
Počas arabskej jari v roku 2011 sa v Sýrii začalo ľudové povstanie proti diktátorovi. Vtedy bolo jasné, kto je dobrý a kto zlý. Dnes už to také jasné nie je.
V Sýrii dnes okrem vládnych vojsk proti sebe bojujú desiatky znepriatelených skupín rozdelených politikou, náboženstvom a hlavne - zahraničnými sponzormi.
Najhorším osudom pre malú krajinu je, keď sa strane hračkou v sporoch veľmocí. Po mnohých rokoch neprítomnosti na Blízkom východe sa v Sýrii „úspešne“ etablovalo Rusko. Bojuje na strane sýrskej vlády a všetkým dokazuje, že s ním treba počítať.
Na druhej strane sa prirodzene ocitli USA. Americké zbrojárske koncerny spokojne kývajú hlavami a posielajú faktúry za spotrebovanú muníciu, rakety a lietadlá.
Pozíciu regionálnej veľmoci testuje Irán. Sýria je pre náboženské vedenie krajiny zástupným bojiskom proti veľkému satanovi - USA.
Regionálnou veľmocou je aj susedné Turecko. Prihraničné oblasti Sýrie sú pre Turecko zadným dvorčekom, kde si môže robiť, čo chce.
Dohoda s Tureckom
Hlavnými porazenými sú obyčajní Sýrčania. Len do Turecka ich utieklo 3,6 milióna. Bomby tam na nich síce nepadajú, ale ich život je bez perspektívy. V Turecku sú len trpení.