Vláda ešte nestojí, ani tých prvých sto dní neplynie, preto začnime uznanlivo a láskavo. Tak začal aj samotný víťaz volieb Igor Matovič.
Jeho prvá reč znela uisťujúco pre občanov inej ako slovenskej národnosti – možno sa raz budeme baviť aj o tom, či by preambula ústavy nemala znieť viac občiansky a pozdvihnúť aj iné národnosti na symbolickú roveň so štátotvorným národom slovenským.
Matovič, ktorý vždy čerpal ľudské zdroje a silu krúžkov v rozličných komunitách, nevynechal príležitosť poukázať, že je pripravený byť tu pre slovenských Maďarov.
Že je tu pre Rómov, hlásil už pri eurovoľbách, keď namiesto seba vystrčil Petra Polláka. Nezabudol ani na Rusínov, medzi ktorými hľadal podporu Štefan Harabin.
Skutočné uznanie, že napriek búrlivému minulému storočiu je Slovensko etnicky najpestrejším štátom Visegrádu, by bolo jedným z krokov smerom k spravodlivosti.
Pretože tá sa nedeje len výmenou persón v kľúčových inštitúciách a predchádzaním korupcii v súdnictve, ale aj v symbolickej rovine.
