Autor je teológ a farár
Na rovinu: ani ja nie som spokojný s výsledkom volieb. Hlavne mi však nehovorte, že nemám vyplakávať. Ja nevyplakávam, hnevám sa, musím to nejako ventilovať, to mi neberte.
Nie je to moja jediná emócia, lenže sa jej potrebujem zbaviť ako prvej. Tak to skrátka je, keď sa človek dlhodobo na niečo teší a na poslednú chvíľu to nevyjde.
Spomínam si, ako som raz stúpal zo Starého Smokovca na Slavkovský štít a po troch hodinách stúpania sa náhle prudko zatiahlo. Stáva sa, počasie na horách býva nestále. Hodiny driny však vyjdú z väčšej časti navnivoč, vízia krásneho výhľadu na všetky strany sa nenaplní a to zabolí, frustruje, rozčúli. Napriek tomu, že dostať sa na vrchol Slavkovského štítu je úspech aj bez výhľadu.
Dnes sa cítim podobne. Nekandidoval som, no do parlamentu sa nedostala hromada odborníkov, ktorí by vo vláde či v opozícii zabezpečovali ten vytúžený rozhľad. A nemyslím len svojich favoritov z PS-Spolu, ktorí mi tam budú chýbať. Čo takí Miroslav Sopko a Juraj Smatana z kandidátky OĽaNO?
