Autor je generálny tajomník OSN
Rodová nerovnosť je najrozšírenejším prejavom nespravodlivosti a najväčšia ľudskoprávna výzva, ktorej v súčasnosti čelíme. Paradoxne však dokáže ponúknuť riešenia niektorých dnešných ťažko riešiteľných problémov.
Ženy sa všade stretávajú s horšími podmienkami ako muži – a to len z dôvodu, že sú ženy. Ženy z menšín, vo vyššom veku, s postihnutím a migrantky či utečenkyne sú ešte v horšej situácii.
Hoci za posledné desaťročia zaznamenali práva žien obrovský pokrok, od zrušenia diskriminačných zákonov až po vyšší počet dievčat v školách, zažívame dnes veľký krok späť.
V niektorých krajinách sa zhoršila zákonná ochrana pred znásilnením a domácim násilím. Iné zas zaviedli politiky, či úsporné opatrenia, ktoré penalizujú ženy alebo kontrolujú ich reprodukčné zdravie. Sexuálne a reprodukčné práva sú napádané na všetkých frontoch.
Otázka sily
Príčinou je práve fakt, že rodová rovnosť je v prvom rade otázkou sily. Stáročia diskriminácie a hlboko zakorenený patriarchát vytvorili rozširujúce sa rozdiely v rodovej sile v našich ekonomikách, politických systémoch a korporáciách. Dôkazy vidíme všade.
Ženy stále chýbajú na vysokých pozíciách, či už vo vláde, firemných správnych radách alebo na odovzdávaní prestížnych cien. Líderky a verejné osobnosti čelia obťažovaniu, hrozbám, zneužívaniu vo virtuálnom aj reálnom svete. Nerovnaké odmeňovanie je len príznakom nerovnakej rodovej sily.
“Ženy ekonómky a členky parlamentu budú pravdepodobnejšie ako muži podporovať environmentálne politiky.
„
Dokonca aj údajne neutrálne dáta, z ktorých vychádzajú rozhodovacie procesy, od urbánneho plánovanie až po testovanie liečiv, sú nezriedka nastavené na mužov. Na nich sa často nazerá ako na štandard a na ženy ako na výnimku.
Ženy a dievčatá po storočia zápasia s neznášanlivosťou a vymazávaním toho, čo dosiahli. Sú zosmiešňované ako hysterky či bytosti, s ktorými mávajú hormóny. Bežne ich hodnotia na základe výzoru.
Neustále sú témou nekonečných mýtov a tabu o svojich prirodzených telesných funkciách. Denne čelia sexizmu, povýšeneckej komunikácii zo strany mužov a obviňovaniu v role obetí.
To všetko má však dopad na nás všetkých a bráni nám v riešení mnohých výziev či hrozieb, ktorým čelíme.
Rodové rozdiely
Napríklad nerovnosť. Ženy zarobia 77 centov z každého dolára zarobeného mužom. Podľa posledného výskumu Svetového ekonomického fóra potrvá 257 rokov, kým sa tento rozdiel podarí odstrániť.
Ženy a dievčatá odpracujú denne približne 12 miliárd hodín neplatenej práce v oblasti starostlivosti, ktorá vôbec nefiguruje v prijímaní ekonomických rozhodnutí. Ak máme dosiahnuť férovú globalizáciu pre každého, potrebujeme naše politiky založiť na štatistikách, ktoré berú do úvahy skutočný podiel príspevku žien.
Digitálne technológie sú ďalším príkladom. Nedostatok rodovej rovnováhy na univerzitách, v startupoch a globálnych centrách pre technologické inovácie veľmi znepokojuje. Tieto centrá technológií formujú spoločnosti a ekonomiky pre budúcnosť. Nemôžeme im dovoliť, aby zakotvili a prehlbovali dominanciu mužov.
Zoberme si príklad vojen, ktoré pustošia svet. Medzi násilím na ženách, útlakom občanov a konfliktom existuje jasná väzba. To, ako spoločnosť zaobchádza so ženami, polovicou svojej populácie, významne naznačuje, ako bude zaobchádzať s ostatnými.
Dokonca aj tam, kde je mier, sú mnohé ženy v smrteľnom nebezpečenstve vo svojich vlastných domovoch.
Rodové rozdiely existujú dokonca aj pri riešení klimatickej krízy. Iniciatívy zamerané na redukciu a recyklovanie sa prevažne sústreďujú na ženy, zatiaľ čo muži sú náchylnejší veriť neotestovaným technologickým riešeniam. Ženy ekonómky a členky parlamentu budú pravdepodobnejšie ako muži podporovať environmentálne politiky.
Ženy robia politiku inak
Politická reprezentácia je jasným dôkazom rozdielov v rodovej sile. Celosvetovo je žien v parlamente menej ako mužov približne v pomere 1:3, no ich prítomnosť úzko súvisí s inováciami a investíciami do zdravotníctva a vzdelávania.
Nie je náhoda, že vlády, ktoré nanovo vymedzujú ekonomický úspech do tejto definície zahrňujú aj kvalitu života a udržateľnosť, vedú práve ženy. To je aj dôvod, prečo jednou z mojich prvých priorít v OSN bolo priviesť viac žien do vedenia organizácie.
Na seniorskej úrovni sa nám podarilo dosiahnuť rodovú paritu o dva roky skôr ako sme plánovali a máme plán na dosiahnutie parity na všetkých úrovniach.
Náš svet prežíva ťažké časy a práve rodová rovnosť je jednou z odpovedí ako mu pomôcť. Mužmi vytvorené problémy majú mužsko-ženské riešenia. Rodová rovnosť nám umožňuje opätovne zadefinovať a premeniť silu, ktorá prinesie úžitok pre všetkých.
21. storočie musí byť storočím rovnosti žien pri mierových aj obchodných rokovaniach, na zasadaní správnych rád aj v školských triedach, či na summite G20 alebo v OSN.
Nastal čas zastaviť snahu zmeniť ženy a začať meniť systémy, ktoré prekážajú ženám pri dosahovaní ich potenciálu.
