Rabovačky v poslednom ťažení odchádzajúcej moci, teda tesne pred voľbami a vzápätí po nich, sú výjav prevažne z banánovejších demokracií. Nedá sa však povedať, že stredoeurópski postkomunisti by nenechali o sebe počuť v tomto žánri.

Po novom je to rozpredávanie pozemkov ministerstva obrany, ktoré nesie všetky znaky, že na odchode z funkcií riešia svoje existenčné otázky aj členovia národnej strany.
Samozrejme, tie všetky znaky – napríklad štvorcový meter pod desatinu trhovej ceny – ešte nemusia predstavovať dôkazovú definitívu pre pezinské senáty. Ba je aj možné, že sa nájde štrbina, cez ktorú sa presadí klasická formula, že zákon nebol porušený.
Matovič a jeho družina by však pre budúcnosť – už aj svoju vlastnú – mali uzákoniť moratórium na kúpy a predaje v takomto okolovolebnom čase.
A v netrestnej rovine príbehu by mohli vyslať aspoň odkaz v zmysle doživotného zákazu priblíženia sa k akejkoľvek verejnej funkcii, povedzme, na tritisíc metrov pre každého, kto o pozemkoch z Harezzy rozhodoval či držal pečiatku.