Autorka je manažérkou programu rómskych iniciatív nadácie Open Society Foundation v Berlíne.
V decembri 2019 sa tri krajiny západného Balkánu, Albánsko, Severné Macedónsko a Srbsko formálne dohodli na ďalšom rozvoji regionálnej spolupráce tým, že navrhnú vytvorenie takzvaného mini Schengenu.
Cieľom dohody, ktorá je stále v podobe návrhu podľa vzoru pasových a bezhraničných zón EÚ, je zlepšiť život a hospodárstvo týchto troch krajín pred ich potenciálnym vstúpením do Európskej únie.
Pre obyvateľov Albánska a Severného Macedónska, ktorí čakajú na pokrok v otázke prístupu do EÚ, boli minuloročné neúspechy a protichodné správy z Bruselu hlbokým sklamaním a znovu sa zamerali na možnosť dosiahnuť hospodársky pokrok a rast na regionálnej úrovni.
Bez vody aj bez občianstva
Pre Rómov, ktorí tvoria asi 4,2 percenta celkovej populácie západného Balkánu a deväť percent obyvateľov Albánska, Severného Macedónska a Srbska, by bol samotný vstup do EÚ či aspoň mini Schengen vzhľadom na ich súčasnú situáciu obzvlášť prospešný.
Rada OSN pre ľudské práva minulý rok zistila, že viac ako 4700 Rómov na Balkáne je bez štátnej príslušnosti z dôvodu chýbajúcej dokumentácie po rozpade Juhoslávie a majú obmedzený prístup k sociálnym a verejným službám aj k občianskym právam.
