Výsledok politicko-ekonomickej konzultácie, po ktorej zhorel „ekonomický program“ Sme rodiny, je zatiaľ azda najlepšia správa z povolebných vyjednávaní.

„Ekonomický program“ patrí do úvodzoviek, lebo plán na maskovanie masívnych úverov cez zadlženie štátnych firiem, ktoré akože nepatria do verejných financií, je taká intelektuálna hanebnosť, že by ju mohol presadzovať aj Andrej Danko.
Výsledku sa netreba čudovať, veď čo asi tak vedia vymyslieť ľudia, ktorí dobrovoľne podajú ruku Borisovi Kollárovi?
Pravda, všetko vraj nie je stratené, teraz údajne čakáme na analýzu, či rakúsky Asfinag môže byť vyňatý z okruhu verejných financií, a teda, či by sme podobne mohli zakryť dlhy aj my. To je však hlavne zastierací manéver, aby sa na všetko diskrétne zabudlo.
Výsledok spoznáme niekedy koncom roka, keby sme sa podujali na podobný krok, trvalo by to ešte rok a kým by sa vybavila prvá pôžička, už by sa pomaly konali voľby.
Samozrejme, koalícia nemôže Kollára verejne ponížiť a tancovať na jeho skartovanom programe, čím sa aj vysvetľuje etuda o tom, že „treba stavať nájomné byty, ale treba nájsť správnu formu“ (Igor Matovič).