Autor je riaditeľom Inštitútu digitálnej ekonomiky a spoluautor národnej stratégie pre AI. Článok je súčasťou projektu #DemocraCE v spolupráci s Visegrad/Insight. Redakčne krátené.
Ak nie ste práve Steve Jobs, sotva dokážete prinútiť ľudí, aby zmenili spotrebiteľské návyky proti svojej vôli. No keď príde na médiá, zlyhal aj Steve Jobs. Ani on nedokázal vymyslieť všeobecný a udržateľný spôsob financovania médií v digitálnom veku.
Legendárny investor Marc Andreessen tvrdí, že softvér zožerie svet. V tom prípade noviny zhltol ako predjedlo. Len ziskové médiá môžu byť dlhodobo slobodné a nezávislé. A keďže niet udržateľného ekonomického modelu, médiá sú zraniteľné voči rôznym vplyvom a bojujú o prežitie. Nikde to nie je zjavnejšie ako v strednej Európe.
Zmeny na politickej scéne sa zrkadlia v mediálnom prostredí v Poľsku, na Slovensku aj v Maďarsku. No Česko je asi najjasnejším príkladom prechodu mediálnej sféry do rúk domácich finančných a záujmových skupín.
Začalo sa to Bakalom
Strednej Európy sa finančná kríza razantne nedotkla. Najmä v Českej republike mnohé sektory spomaleniu odolali, netýka sa to však médií. Pred 2008 rokom boli veľké české médiá v rukách zahraničných investorov. Nemecký Verlagsgruppe Handelsblatt vlastnil vlajkové Hospodářské noviny a týždenník Ekonom, obe z vydavateľstva Economia.
Toto vydavateľstvo však bolo odpredané Zdeňkovi Bakalovi, vplyvnému finančníkovi, ktorého bohatstvo pochádzalo z privatizácie uhoľných baní OKD. Tento obchod z neho neskôr urobil kontroverznú figúru.
Bakala už vtedy vlastnil Respekt naviazaný na disidentské a antikomunistické hnutie, no týždenník bol v zlej ekonomickej situácii. Všetky médiá vrátane Centrum Holdings, ktorý vydáva populárny portál Aktuálně.cz, prešli pod jednu strechu.
Bakala kúpil Respekt od Karla Schwarzenberga, s ktorým obchodoval. Schwarzenberg bol tiež zakladateľom a poprednou postavou strany TOP09, ktorá Bakalu podporovala.
Bakalovo získanie vydavateľstva Economia bol dôležitý míľnik. No to najdôležitejšie ešte len malo prísť. Dvadsiateho štvrtého júna 2013 ohlásil druhý najbohatší Čech a najbohatší Slovák v jednej osobe Andrej Babiš na svojom twitteri: "Zítra asi něco koupím".
Veta ihneď zľudovela. No v tom čase sa očakávalo, že skúsený podnikateľ urobí nákup u Ringier Axel Springer, ktorí vlastnili ziskový bulvár Blesk. Ukázalo sa však, že Babišov Agrofert orientovaný na poľnohospodárstvo a chémiu získal vydavateľstvo Mafra od nemeckého vlastníka Rheinisch-Bergische Verlagsgesellschaft. ktorí vlastnili dvojo najvplyvnejších investigatívnych a politických novín – MF Dnes a Lidové noviny.
Keďže Babiš bol od roku 2011 lídrom novej strany ANO, nákup podliehal ostrej kritike. Babiš sa následne stal vicepremiérom, ministrom financií a napokon aj premiérom Česka. Neskôr sa musel týchto médií vzdať spoločne s Agrofertom prevodom do zvereneckého fondu, aby uspokojil nový zákon.
“České médiá sa stali ihriskom podnikateľov, ktorých majetok a moc zväčša pochádza z privatizácie štátneho majetku.
„
A český Ringier Axel Springer získalo konzorcium Daniela Křetínského, mladého finančníka orientovaného na energetický sektor. Tento obchod bol síce zatienený politickým bojom okolo Babiša a Mafry, no z dlhodobej perspektívy ide o možno ešte dôležitejší míľnik.
Křetínský začínal v česko-slovenskej finančnej skupine J&T a neskôr spojil sily s Petrom Kellnerom a jeho PPF Group. Pričom Křetínský tiež nadviazal vzťah s Kellnerovou dcérou Annou.
Atómový kufrík
Ak opomenieme drobné prípady, PPF Group sa dlho zdržiavala priameho vplyvu na médiá. No treba mať na pamäti, že najväčší objednávatelia reklamy na scvrkávajúcom sa českom mediálnom trhu ako mobilný operátor O2, HomeCredit a AirBank patria tiež skupine PPF.
Kellner sa ďalej zameral na vplyvný a ziskový biznis v komerčnom televíznom vysielaní. Začiatkom milénia PPF vlastnila podiel v TV Nova, ktorá je najväčším kanálom. Jeden z top manažérov PPF sa stal jej generálnym riaditeľom a neskôr prešiel do riadenia verejnoprávnej Českej televízie.
PPF živo obchoduje s Čínou a pestuje si vzťahy s čínskymi politikmi, preto je považovaná za hlavného advokáta čínskej komunistickej politiky v strednej Európe a aj z tohto dôvodu bol jej vstup do médií ostro kritizovaný. A keďže Kellner a Křetínský sú rodinne spriaznení, celý rad médií sa tak ocitol pod jednou strechou.
Všetci títo biznismani a skupiny vždy razantne odmietali obvinenia z priameho vplyvu na médiá. No Marek Dospiva z Penty povedal po tom, čo získal vydavateľstvo Vltava Labe Press od nemeckého investora, že je to akýsi „atómový kufrík“. Teda zbraň určená na odstrašenie používaná medzi najbohatšími biznismanmi v strednej Európe.
Napokon všetky vplyvné súkromné médiá si podelili finančné skupiny kontrolované bohatými podnikateľmi. Dokonca aj bývalý oficiálny denník komunistickej strany Rudé právo (dnes iba Právo) a jeho online verziu vlastní internetový miliardár Ivo Lukačovič, zakladateľ Seznam.cz, vyhľadávača súperiaceho s Googlom.
Aj novovzniknuté médiá podporované ako kritici vlády vlastnia biznisové skupiny priamo či cez nadácie. V súčasnosti preto niet českého média, ktoré by fungovalo na podpore zahraničného kapitálu, ktorý v krajine či v regióne nemá politické záujmy.
České médiá sa tak stali ihriskom podnikateľov, ktorých majetok a moc zväčša pochádza z privatizácie štátneho majetku v 90. rokoch a neskorších predajov. A na príčine je nízka ziskovosť väčšiny vydavateľstiev.
Zahraniční a nezávislí investori ako fondy rozvojového kapitálu sa o túto časť podnikania viac nezaujímali. Navyše žiadne médium nie je vedené na pražskej burze. Najmä noviny musia byť vlastníkmi dotované a musia sa biť o zvyšky peňazí z reklamy na trhu.
Výsledkom je, že povestný veľký čínsky múr, ktorý chráni redakcie pred zásahmi, je často prekonaný práve pre ekonomický tlak a to aj zo strany dôležitých zadávateľov reklamy. Preto len ťažko nájdete otvorenú kritiku veľkých automobiliek, bánk či dokonca telefónnych operátorov.
Digitálny liek
Dôsledkom tohto stavu je klesajúca dôvera k médiám, čo tiež zničujúco pôsobí na verejnú debatu a v konečnom dôsledku na úroveň demokracie v Česku.
Najdôveryhodnejšia sa javí verejnoprávna Česká televízia a rozhlas, verí jej polovica občanov a o niečo menej v populácii nad 50 rokov. Podľa nedávneho prieskumu STEM menej ako 40 percent občanov si vie ľahko nájsť dôveryhodné médium.
Neutešené sú aj prieskumy zaoberajúce sa schopnosťou kriticky prijímať informácie, ktorá je nízka vo všetkých populačných ročníkoch. Len tretina dokáže rozpoznať, či je článok objektívny.
Zistenia projektu Český atlas ukazujú, že 71 percent ľudí si správy vyhľadáva na internete a len 38 percent siahne po tlači. Tradičné publikácie zostávajú populárne medzi skupinami s vyšším príjmom a vzdelaním.
Väčšina trhu sa prelieva do digitálneho priestoru a českí vydavatelia túto zásadnú informáciu stále nedokázali vstrebať. Nestačí spoliehať sa na zamykanie článkov, čo sa na jazykovo malom trhu ukázalo ako náročné. Médiá nutne potrebujú nové ekonomické modely, prípadne nové digitálne médiá by mohli vzniknúť na základe takéhoto nového prístupu.
V strednej Európe je jednoznačne dosť miesta na trhu pre profesionálnu žurnalistiku a digitálne médiá, no tradičné značky sa držia prežitých modelov s katastrofálnymi výsledkami. Ak chcú nezávislé médiá prežiť, celý sektor sa musí sústrediť na zákazníka a presvedčiť ho, že „si zítra něco koupí“.
Autor: Jan Klesla
