Isto, dá sa pochopiť, že prepnúť sa z opozičnej situácie do roly premiérskej nie je brnkačka. Sledovať úsilie Igora Matoviča je preto zaujímavou prípadovou štúdiou.
Uznať treba, že tri predvolebné prieskumy naznačujúce výhru OĽaNO mu stačili, aby nahodil celkom nový tón. K čomu síce pridával nezmyselné vysvetlivky ako "chcel by som byť predvídateľnejší", ale pri formujúcich sa lídroch treba obdobie zvýšenej sebareflexie odfiltrovať.
Taký Michal Truban nás o svojom progrese – nejde mi to, uznávam, ale učím sa – informoval až do skončenia kampane.
Avšak nastávajúca vláda aj s osobou lídra, ktorá sa v priamom prenose prepína do novej úlohy, bola zachytená udalosťami väčšieho rangu.
Ešte tento víkend sa Igor Matovič v reakcii na koronavírus nezmohol na iné ako opakovať historku o tom, ako dostal zásielku bieleho prášku a potom mal pocit, že úrady zmätkovali.
Anekdota prislúcha skôr postave opozičného štatistu – čím donedávna Matovič bol – a sotva uspokojí nárok na štátnika – o čo sa Matovič snaží.
