Kto čítal knihu Sviňa Arpáda Soltésza, narazil na istú múdru vetu: „Schlesinger je komentátor, takže sa mýli často.“
Veruže. Napríklad autor týchto riadkov pri schvaľovaní trinástych dôchodkov sebaisto tvrdil, že je to vlastne jedno, lebo Zuzana Čaputová prípadný schválený zákon po voľbách aj tak hodí do koša.

Nuž, hlboký omyl. Až s časovým odstupom sme si uvedomili vážny politický problém povolebného veta. Čaputová by politicky stratila, Smer by dostal do ruky kladivo a okamžite by trináste dôchodky predložil do parlamentu nanovo, vytváral by tlak na novú koalíciu s Borisom Kollárom, ktorý trináste dôchodky podporuje, a možno by ich pretlačil nanovo. Samé škody.
V tomto zmysle je rozhodnutie zákon podpísať a predložiť ho Ústavnému súdu politicky rozumné a čitateľné.
Trochu komplikovanejšie je to s jej právnymi argumentami. Keď vraví, že je presvedčená o „bezprecedentnom porušení pravidiel ústavnosti“, tak je vetovanie skôr povinnosťou bez ohľadu na to, že nový parlament sa k nemu už nemôže vyjadriť.